ANKARA, BRATISLAVA. Keď turecký prezident Abdullah Gül sedel počas futbalového semifinále na bazilejskom štadióne vedľa kancelárky Angely Merkelovej, ani si napínavý zápas poriadne nevychutnal. A nebolo to tým, že turecký tím sa nakoniec cez nemecký mančaft do finále majstrovstiev Európy nedostal.
Na vine je politický vývoj v Turecku, ktorý im spolu s premiérom Recepom Tayyipom Erdoganom veľa dôvodov na optimizmus nedáva.
Prokurátor verzus AKP
V Ankare sa tento týždeň rozbieha kľúčová časť procesu proti vládnej Strane spravodlivosti a rozvoja (AKP) za údajnú snahu o islamizáciu Tureckej republiky.
Najobľúbenejšiu stranu v krajine, ktorá vlani suverénne vyhrala parlamentné voľby, z toho obviňuje generálny prokurátor Abdurrahman Yalcinkaya.
Jeho argumenty si dnes vypočuje turecký ústavný súd. O dva dni neskôr pred neho predstúpia najvyšší predstavitelia strany.
Nasledovať bude verdikt, ktorý môže ponoriť Turecko do politického chaosu a zvrátiť jeho proeurópske smerovanie.
Už len začiatok procesu poškodil tureckú líru, vystrašil podnikateľskú elitu a znepokojil Európsku úniu, ktorá v prípade zákazu AKP varovala pozastavením rokovania o integrácii.
Jedenásť sudcov, ktorí nemajú práve najväčšie sympatie k proislamskej elite, rozhoduje nielen o možnom zrušení strany, ale aj zákaze politickej činnosti na päť rokov pre jej 71 členov vrátane premiéra a prezidenta.
Krízový scenár
Napriek tomu, že obaja považujú celý proces za politicky motivovaný, obávajú sa, že súd rozhodne v ich neprospech a už pripravujú krízový scenár.
Turecký denník Hürriyet napísal, že Erdogan by sa napríklad mohol vrátiť na premiérsky post po nových voľbách ako nezávislý kandidát.
Súdnictvo podobne ako armáda je v rukách prísnych sekularistov, ktorí sa pasujú do roly strážcov Tureckej republiky. Ich vplyv však nástupom proreformnej a zároveň aj proislamskej strany začal rapídne klesať. Teraz majú príležitosť AKP zastaviť.
Jedným z argumentov prokurátora Yalcinkaya je nedávno prijatý zákon, ktorý Turkyniam umožňoval nosenie moslimských šatiek na univerzitách.
V júli ústavný súd jeho platnosť zrušil. Podľa analytikov tak naznačil, aký verdikt môžeme od neho najbližšie čakať. Naznačí ho aj odporúčanie spravodajcu súdu. To by mohlo byť známe ešte tento týždeň.
25. zakázaná strana?
„Je to bezprecedentná politická kríza a čo sa stane, je úplne nejasné,“ povedal agentúre Reuters Wolfango Piccoli, anylitik z thinktanku Euroasia Group. Jedno je však isté.
Ústavný súd v Turecku má so zákazom politických strán bohaté skúsenosti. Zakázal ich 24, z toho 23krát podľa Európskeho súdu pre ľudské práva porušil chartu ľudských práv.
