BRATISLAVA. Stavebné sporiteľne vábia vládu, aby čiastočne dotovala výstavbu nájomných bytov. Ficova vláda to zvažuje. Nie je vylúčené, že štátna pomoc na nájomné byty bude zahrnutá do takzvaného sociálneho balíčka, o ktorom rokuje koalícia.
Návrh sporiteľní už má ministerstvo výstavby. „Analyzujeme, či je schodný,“ povedal jeho hovorca Miroslav Bátovský. O ďalšom osude projektu sa rozhodne na rokovaní vlády v polovici júla.
V prípade, že bude odsúhlasený, po zmenách legislatívy by sa začal uskutočňovať v roku 2009. Výstavba nájomných bytov by sa mohla začať v roku 2010. „Je to kalkulované na 5tisíc bytov ročne už v roku 2012 až 2013,“ povedal riaditeľ komunikácie Prvej stavebnej sporiteľne Miloš Blanárik. Predpokladaný objem nákladov v jednom roku pri výstavbe 5tisíc bytov bude podľa neho asi 5 až 6 miliárd korún.
„Tento produkt však nie je určený len pre stavebné sporiteľne, zapojiť by sa mohol každý, kto má peniaze,“ povedal Blanárik. V návrhu sporiteľne počítajú so zhodnotením investície vo výške 5 percent. Blanárik si myslí, že takáto investícia by mohla byť zaujímavá napríklad aj na investovanie peňazí z druhého a tretieho piliera.
Investorom bude neziskovka
Podľa návrhu by obce a finančné inštitúcie vytvorili neziskovú organizáciu, ktorá by realizáciu projektu mala na starosti. Táto forma manažovania výstavby nájomných bytov bola podľa Blanárika vybratá pre účasť štátu v projekte, lebo je vraj najtransparentnejšia v narábaní s verejnými peniazmi.
„Štát by do projektu vstúpil až po ukončení výstavby, a to ročne po obdobie 10 rokov vo výške troch percent z nákladov investície,“ povedal Blanárik. Celkové subvencie štátu počas desiatich rokov užívania nájomných bytových domov majú dosiahnuť 30 percent z nákladov na ich výstavbu. Štátny rozpočet by to zaťažilo sumou 200 miliónov ročne, teda za 10 rokov približne dvoma miliardami korún,“ tvrdí Blanárik. Sporiteľne vo svojom návrhu počítajú aj s využitím eurofondov.
Štátna dotácia by mala znížiť nájomné a tým zvýšiť záujem o bývanie v nájomných bytoch. Po desiatich rokoch by sa tieto byty predali.
Nájomné byty by podľa Blanárika mali byť určené najmä mladým rodinám, aby sa zvýšila mobilita pracovnej sily. „Nebudú sa stavať byty v obciach, kde nie je možnosť prisťahovania za prácou,“ povedal Blanárik.
Celkové náklady na byt by nemali prevýšiť 30 percent priemernej mzdy. „Ide o nákladové nájomné, ktoré bude počas celého času jeho splácania konštantné,“ povedal Blanárik. Teda pri dvojizbovom byte s výmerou 50 metrov by nájomník zaplatil so zarátaním nákladov na správu bytu, opravy vrátane energií 5680 korún mesačne, vypočítali sporiteľne.
Otázkou je, ako môže byť nájomné nemenné, keď rastú napríklad ceny plynu, vody a elektriny.
Teraz aj bez koruny
Aj v súčasnosti je však možné stavať dotované nájomné byty. Nájomné byty obce stavajú cez Štátny fond rozvoja bývania. „Fond je pôžička, ktorú musí obec vrátiť,“ povedal Bátovský. Na výstavbu môže z neho obec získať najviac 80 percent nákladov na byt so splatnosťou 30 rokov a symbolickým úrokom jedno percento. Zvyšné peniaze, najviac 30 percent z ceny bytu, môže obec získať ako nenávratnú dotáciu.
Podľa Bátovského sa už našli obce, čo stavali za svoje či cez súkromného investora. Takéto byty sú však určené len pre ľudí s príjmom vo výške triapolnásobku životného minima. Teda približne s platom 17tisíc korún v hrubom.
