Ľubľana dokázala, žeaj malá krajina a unijný nováčik, môže hladko šéfovať bloku 27 krajín.
ĽUBĽANA, BRATISLAVA. Európski diplomati nemali pred slovinským predsedníctvom veľké očakávania. Skôr naopak. Ticho hovorili, že úspechom bude, ak ho tento malý štát zvládne bez väčších otrasov.
Dvojmiliónové Slovinsko si nakoniec poradilo s riadením polmiliardovej únie hladko a pokojne. A to v čase, keď sa osamostatnilo Kosovo a Íri odmietli Lisabonskú zmluvu.
Dobré vysvedčenie
„Ako prvé z nováčikov únie dokázalo, že úlohy boli ťažké, ale manažovateľné, najmä s pomocou Európskej komisie,“ ohodnotilo slovinské predsedníctvo Centrum pre európsku politiku. V analýze označilo prácu Ľubľany za uspokojivo vyváženú.
„Dokázali sme, že predsedníctvo nie je príliš ťažké pre nový členský štát. Dokonca aj v prípade, že sme čelili celkom veľkým výzvam,“ bilancoval premiér Janez Jansa.
Denník Financial Times však podotkol, že Slovinci pripomenuli únii, prečo je dôležité zmeniť súčasný systém rotujúcich predsedníctiev. Malé krajiny majú nedostatočnú diplomatickú službu a riadenie bloku 27-štátov je obrovský nápor na ľudské kapacity. Francúzsko si s rozsiahlymi zdrojmi a aparátom može ľahšie dovoliť organizovať veľké summity či navrhovať nové politické iniciatívy.
Perspektíva pre Balkán
Za najväčší úspech možno považovať, že sa Slovincom podarilo uprieť pohľad Bruselu na západný Balkán. Srbsko podpísalo s úniou predvstupovú zmluvu, ale s dodatkom, že musí plne spolupracovať pri hľadaní vojnových zločincov.
Slovinci boli prvou postkomunistickou krajinou, ktorá dostala možnosť riadiť úniu. Od januára sa budú môcť porovnávať s Českou republikou.
Čo dosiahli
Hladké rozšírenie Schengenu.
Záväzok o prehĺbení vzťahov EÚ a západného Balkánu.
Podpis predvstupovej dohody s Belehradom.
Dohoda o 48-hodinovom pracovnom týždni pre celú úniu (s výnimkou Británie).
Zlepšenie vzťahov s Ruskom, rokovania o partnerstve.
