Začiatok francúzskeho predsedníctva Európskej únii poňal prezident Nicolas Sarkozy efektne. O svojich ambicióznych plánoch sa včera chystal rozprávať v televízii pred Eiffelovou vežou nasvietenou v netradičných farbách Európskej únie.
Dôležité veci pre ľudí
Šéfovanie euroklubu je oddnes v rukách Francúzov. A aj keď na nich pripadla otázka, čo s novou európskou zmluvou po írskom NIE, Paríž nechce nechať svojich šesť mesiacov okupovať len debatou o „Lisabone“. Hodlá sa venovať veciam dôležitým pre „obyčajných ľudí“.
„Ľudom je úplne fuk, čo sa stane so zmluvou,“ zdôvodnil včera zacielenie francúzskej vlády minister zahraničia Bernard Kouchner.
„Ľudí inštitučné problémy nezaujímajú, nikto tu už ničomu nerozumie. Prostredníctvom byrokratickej mašiny nemôžeme stavať Európu. Musíme sa vrátiť k tomu, čo je skutočne podstatné,“ dodal šéf francúzskej diplomacie pri rozhovore so skupinou bruselských novinárov.
Keďže tým je aj cena benzínu trhajúca rekordy, Francúzsko sa chystá na prvom mieste dotlačiť ostatných k dohode nad takzvaným energeticko-klimatickým balíčkom.
Ten obsahuje cestu k cieľu 20-20-20, teda zníženiu emisií CO2 o pätinu a zvýšeniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov na pätinu do roku 2020.
Jednotne za modrú planétu
Únia si od neho sľubuje menšiu závislosť ľudí od ropy či uhlia. Francúzsko sa chce na jeseň so všetkými dohodnúť, aby Európa budúci rok na globálnej klimatickej konferencii hovorila pred zvyškom sveta jednohlasne.
Pre Stredoeurópanov možno abstraktný, pre Západoeurópanov však nie, bude záujem dokončiť spoločné pravidlá pre pobyt cudzincov na území únie.
Na stole je návrh zavedenia modrých kariet, paralely k zeleným kartám v Spojených štátoch. Francúzsko, krajina s jedným z najvyšších podielov cudzincov, chce presadiť rovnaký meter v celom klube.
Pravidlá vyhosťovania
Ruka v ruke s jednotným pracovným povolením a zladením azylových procedúr príde i represívna časť - štáty majú prijať rovnaké podmienky na vyhosťovanie ilegálnych migrantov. Detaily ešte len prídu.
Paríž hodlá upokojiť Američanov, že nízky počet európskych vojakov neohrozí NATO. Chce, aby 60tisíc mužov bolo stále pripravených brániť úniu alebo zachraňovať ľudí pri prírodných katastrofách.
Radikálne obranné plány, tak ako zásadné škrty farmárskych dotácií však spomalí a rozriedi Lisabonská zmluva. Veci ako militarizácia únie či zásah do daní sú pre Írov červenou handrou.
Ľudí inštitučné problémy nezaujímajú. Prostredníctvom byrokratickej mašiny nemôžeme stavať Európu.
Bernard Kouchner, šéf francúzskej diplomacie
Autor: Paríž
