LONDÝN, BRATISLAVA. V Londýne bol slnečný deň a štadión Wembley praskal vo švíkoch. Sedemdesiattisíc ľudí v kotle a šesťsto miliónov pred obrazovkami počúvalo 11. júna 1988 hit Eurythmics Sweet Dreams na koncerte Prepusťte Nelsona Mandelu. Ten vtedy sedel vo väznici Pollsmoor v Juhoafrickej republike a netušil, že o dva roky neskôr sa želanie miliónov ľudí stane skutočnosťou.
Dnes v londýnskom Hyde Parku vystúpia na pódium desiatky hudobníkov, aby ikone svetového disentu a symbolu boja proti apartheidu zaspievali k 90. narodeninám. Nebude medzi nimi chýbať ani Annie Lennox, frontmanka zaniknutého Eurythmicsu, ktorá si išla vo Wembley pre Nelsona vykričať hlasivky.
Mandelovi zahrajú hviezdy
Odvtedy ubehlo dvadsať rokov. „Vo väzení sa postavíte zočivoči času. Nie je nič strašnejšie,“ povedal kedysi Mandela. Na audiencii u britskej kráľovnej však prvý černošský prezident Juhoafrickej republiky rozdával úsmevy. Alžbete II. údajne povedal, že vyzerá stále mladšie.
Dnešný narodeninový Koncert 46664, ktorým chce Mandela podporiť kampaň na boj s vírusom HIV v Afrike, nesie meno jeho väzenského čísla. Vystúpia na ňom hviezdy ako Joan Baezová, Will Smith, Elton John, Simple Minds či Sugababes.
V Londýne sa tento týždeň zišla svetová elita, ktorá považovala za povinnosť osobne zablahoželať Mandelovi k deväťdesiatke, ktorej sa dožije 18. júla. Na charitatívnej večeri v stredu preto nechýbali Clintonovci, Gordon Brown s manželkou či britskí princovia William a Harry. Mandelu poctili svojou prítomnosťou aj herci Robert De Niro, Denzel Washington či Uma Thurman.
Mandela, ktorému v roku 2001 diagnostikovali rakovinu prostaty, už má problémy s chôdzou bez pomoci.
Boj proti AIDS
Kampaň pre boj s chorobou AIDS, na ktorú zomrel aj jeho syn, však považuje za dôležitú.
Juhoafrický exprezident by mal dnes verejne vystúpiť po prvýkrát od príletu do Londýna.
Ľudskoprávne organizácie, ktoré mu vyčítajú, že sa nedostatočne vyjadroval k situácii v Zimbabwe, od neho chcú počuť jasné stanovisko. Mandela nedávno označil dianie v krajine Roberta Mugabeho za „tragické zlyhanie vedenia“. Od zimbabwianskeho diktátora si za to vyslúžil obvinenie, že sa až príliš uklonil pred Západom.
Nositeľ Nobelovej ceny za mier má v Afrike stále silné slovo. Napriek tomu, že ako napísal magazín Time sa jeho vláda nevyhla korupcii a on sám ilúzii o vlastnej neomylnosti. No jeho revolúcia pasívneho odporu, ktorá previedla Južnú Afriku od rasovej segregácie k otvorenej demokracii, z neho urobila legendu aj pre prijatie osobného utrpenia ako obety.
Život obetovaný pre iných
Rilihlahla Mandela dostal meno Nelson od svojho anglického učiteľa. Už ako študent sa zapojil do protestov proti belošskej koloniálnej nadvláde. Roky osobnej skúsenosti s apartheidom počas advokátskej praxe v Johannesburgu, kde sa stretával so svojvôľou vládnucej belošskej menšiny, v ňom zakorenili pocit vzdoru.
Nezbavil sa ho ani ako člen Afrického národného kongresu, keď po uväznení v roku 1964 zanovito odmietal poslúchať nezmyselné príkazy dozorcov. Väzenská cela ho nezlomila. Robben island, kde ho držali, premenil na „univerzitu“, kde trval na vzdelávaní spoluväzňov.
Ich víťazstvo prišlo v roku 1990, keď najslávnejšieho väzňa sveta prepustili na slobodu. O štyri roky sa dožil toho, pre čo bol ochotný obetovať dve dekády za mrežami. Juhoafričania každej rasy po prvýkrát hlasovali v slobodných voľbách. Za svojho lídra si zvolili Mandelu. Aj jemu kedysi izolovaná krajina vďačí za to, že bude hostiť o dva roky futbalový šampionát.
„Jeho odvaha ostáva v moderných časoch neprekonaná,“ povedal o ňom britský premiér Gordon Brown.
Kliknite - obrázok zväčšíte.