BRATISLAVA. Keby na trhu s ropou neboli špekulanti, jej cena by bola dnes o niečo nižšia. Zhodujú sa na tom analytici. Väčšinou sa zdráhajú povedať, koľko by ropa bez špekulantov na trhu stála. Tí odvážnejší hovoria, že by to bolo možno až o 20 dolárov za barel (159 litrov) menej ako v súčasnosti. Myslí si to napríklad Michal Májek z Fimex Capital. „Viac by asi neklesla,“ povedal.
Drahá ropa po celom svete výrazne zdražuje pohonné látky, zvyšuje náklady na bývanie cez drahšie energie, ťahá so sebou hore aj ceny potravín. Od júna minulého roka sa ceny ropy zdvojnásobili. Včera sa barel ropy predával zhruba za 135 dolárov. Od začiatku roka pritom zdražel asi o 40 percent. Objavujú sa odhady, že ešte zďaleka nie je koniec a ropa má namierené k 200 až 250 dolárom za barel.
Prázdne gestá
Proti rastúcim cenám ropy otvorene vystupujú viacerí európski politici. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy nedávno povedal, že svet čelí ropnému šoku. Európska únia na jarnom summite rokovala, ako zakročiť proti vysokým cenám. Zatiaľ bezúspešne.
Eurokomisár pre energetiku Andris Piebalgs naznačil, že únia bude monitorovať aj špekulantov. V médiách povedal, že chcú viac sledovať „aktivity na finančných trhoch a ich vplyv na cenu ropy“. Zásah proti špekulantom žiadajú aj podnikatelia v USA aj v Európe.
Špekulanti sú súčasťou každej zložky finančného trhu, teda aj komoditného, na ktorom sa kupuje a predáva napríklad ropa. Legálne ich z neho nemožno vystrnadiť. Ak by sa to aj podarilo a už by neboli na oficiálnom trhu, presunuli by sa na neoficiálny. To by na ceny ropy mohlo vytvoriť väčší tlak, ako v súčasnosti. Aj preto si komoditný analytik Májek myslí, že boj so špekulantmi je „zbytočný“. Snahy politikov pozrieť sa na prsty špekulantom považuje iba za „prázdne politické vyhlásenia a gestá“.
Na špekulantov okrem politikov prstom ukazuje aj ropný kartel OPEC. Jeho členovia dodávajú na trh asi tretinu svetovej produkcie. Tvrdia, že za vysoký nárast cien z posledných mesiacov nemôžu oni, ale najmä špekulanti, klesajúci dolár a hypotekárna kríza.
Je pravda, že momentálne pôsobia špekulácie na komoditný trh intenzívnejšie, keďže finanční hráči sa pre pokles akciových trhov preorientovali na výnosnejší biznis, akým je ropa a poľnohospodárske komodity. Analytik Májek si však myslí, že vplyv špekulantov na ceny ropy sa trochu zveličuje. Ceny ropy by podľa neho stúpali „bez ohľadu, či by tam špekulatívny kapitál bol, alebo nie“. Cena ropy by bola podľa neho významne nad stodolárovou hranicou.
Bez špekulantov
Aj bez špekulantov by základným problémom bolo, že ropy sa vyrobí menej, než je jej celosvetová potreba. Pred pohonom na špekulantov, ktorý by aj tak nebol úspešný, Petr Čermák z firmy Colosseum uprednostňuje tlak na tých, ktorí ťažia ropu, aby investovali do nových ropných polí. Viacerí producenti, najmä členovia OPECu, investície v posledných rokoch zanedbávali.
Májek si myslí, že ak by začali výraznejšie investovať teraz, na ponuke ropy by sa to v súčasnosti neprejavilo. Na investície treba totiž čas.
Za výhovorkami niektorých členov ropného kartelu môže byť aj to, že im nárast cien vyhovuje. Nebývalým spôsobom sa im plnia pokladnice. Čermák si na rozdiel od Májeka myslí, že kartel by na trh mohol dodávať viac už v súčasnosti. „Ak by OPEC chcel bojovať s vysokými cenami, zvýšil by razantnejšie ťažbu. Špekulatívny kapitál by tým z trhu vypudil. Ich nečinnosť svedčí o tom, že sú spokojní s cenami,“ povedal Čermák.
Že sa dá ťažiť viac už v súčasnosti, potvrdzuje aj postoj jedného z členov kartelu – Saudskej Arábie. Tá pre tlak zo strany USA, ktoré sú jej blízkym obchodným a politickým partnerom, ťažbu napriek jednotnému názoru v OPECu zvyšuje.
Čo zvyšujecenu ropy
rastúci dopyt Číny, Indie a ostatných východoázijských krajín po pohonných látkach a spotrebných tovaroch,
dotovanie cien pohonných látok v Číne a okolitých štátoch. Keby to nebolo, dopyt po rope by rástol pomalšie,
geopolitické konflikty,
slabnúci americký dolár,
nízke zásoby ropy a benzínu v USA,
zatiaľ sa nepotvrdili správy
o prepade ekonomiky USA, jej dopyt po rope je stále vysoký,
neschopnosť či neochota producentov ropy (kartel OPEC, Rusko, USA) zvýšiť ťažbu a tým aj ponuku ropy na trhu.
Čo zdražuje drahá ropa
pohonné látky,
plasty, z ktorých sa vyrába veľa spotrebných tovarov,
potraviny, pretože štáty hľadajú únik pred drahými pohonnými látkami v biopalivách, čo zvyšuje dopyt po poľnohospodárskych komoditách (kukurica, cukrová trstina či repka olejná) a tým aj ich cenu,
hnojivá pre poľnohospodárov, rastú tak ich náklady, čo sa napokon odráža na vyšších cenách potravín.
