Ak raz bude korunované úspechom, istej časti jeho priaznivcov to prinesie trochu zmätku do hodnotenia známej zostavy Kafkových osudových žien, predstavovanej Felice Bauerovou, Júliou Vohryzkovou či Milenou Jesenskou. Naopak, okruh znalcov sa schuti pustí do dešifrovania jeho diela na základe nových faktov. Najviac je však našťastie tých, ktorých trápi predovšetkým ešte stále nedostupnosť celého jeho diela.
Osobitne u nás, kde sú známe v prvom rade romány Proces, Zámok či Amerika, no už oveľa menej kratšie prozaické útvary, významom však prinajmenšom porovnateľné. Časť z nich ponúka aj výber Krátke prózy II., obsahujúci poviedky, črty, fragmenty či aforistické útvary. Práve tie sú pre mnohých prekvapením a svojou uvoľnenosťou dávajú zabudnúť na kafkovské tradičné motívy ťaživej ľudskej existencie.
Pravda, iba na okamih, ako je to aj pri znamenitej debate o zmysle podobenstiev v obyčajnom živote. „Keby ste nasledovali podobenstvá, už dávno by ste sa nimi stali, a tým sa zbavili každodenných starostí,“ zaznela dobrá rada. „Stavím sa, že aj to je podobenstvo,“ riekol iný. „Vyhral si,“ povedal mu ten prvý. A keď sa „víťaz“ posťažoval, že síce vyhral, ale, žiaľ, len v podobenstve, dostal prekvapujúcu odpoveď: „Nie, vyhral si v skutočnosti, ale v podobenstve si prehral.“
Už si len počkať, aj takto vyzbrojení a poučení touto skvelou knihou, čo v tých Doriných denníkoch nájdeme.
