e Šepkár.
Dej satirického románu sa odohráva v malej postkomunistickej krajine, ktorá trpí nedostatkom sebavedomia a autor tento komplex stelesnil v postave poslanca a neskôr premiéra Bergera, figúry, či skôr figuríny neuveriteľne masívnych rozmerov telesných, ale takisto neuveriteľne malých rozmerov duchovných.
Berger sa rozváža v luxusnej limuzíne, niekoľko rokov z nej nikdy nevystúpi, auto s ním príde aj na zasadania parlamentu, reční cez otvorené okno, v aute sa zúčastňuje na recepciách, má v ňom svojho tajomníka a - šepkára. Groteskné na celej veci, je, že Berger si šepkára Krištofa doslova ukradne z divadla a ten mu v aute našepkáva všetky verejné prejavy, ktoré skladá z divadelných hier alebo ich číta z textov a ktoré mnoho ráz do príslušných situácií ani nepasujú alebo pasujú až príliš. Imbecilný politik tak používa vznešené slová o cnostiach, potrebe porozumenia a všeličom inom, čo poslucháčov ohuruje.
Krištúfek zvoleným motívom šepkára vyvoláva účinný humorný efekt a zvyšuje absurdnosť politických a iných akcií, ktoré sa v románe spomínajú. Politikou je poznačený aj vzťah Krištofa a jeho matky, lebo tá ostáva zarytou komunistkou, háda sa so synom a chodí pravidelne nakupovať do KOMU-SHOPU, prísne utajenej predajne výlučne pre komunistov. Tento motív pôsobí dosť neorganicky - už je predsa po zmene režimu! - ale vlastne načo vyžadovať od autora logiku tam, kde mu ide výhradne o absurdno.
Krištúfek má úžasný dar výmyselníctva a tvorivej kombinatoriky, v ktorej sa spája a strieda bežné s mimoriadnym, normálne s morbídnym, reálne s fantazijným, uveriteľné s neuveriteľným, možné s nemožným. Ten jeho Berger je ľudská obluda, ktorá prikáže dať vykoľajiť Orient-Expres len preto, aby sa o tejto krajine hovorilo, no presne v tom čase zmizne aj premiér, aby ho mohol nahradiť Berger. Krištúfek vŕši udalosť na udalosť, výdatne si strieľa z vládnucich, keď píše o ich poľovačke, alebo z medzinárodného summitu v hlavnom meste.
Veľkú parodickú silu má jeho výmysel televíznej reality šou Last minute, do ktorej sa môžu prihlásiť všetci, čo súhlasia s nakrútením posledných chvíľ svojho života. Na záver má byť vyhlásený Supernebožtík.
Román využíva všetky druhy humoru, od situačného až po slovný, pričom nikde nevyznieva násilne alebo samoúčelne. Vtipný nápad bol poprestýkať text staromódnymi citátmi z knihy Teloveda, vydanej roku 1924, ktoré vhodne zapadajú do daných scén. Krištúfek nezaprel filmára; prostredia, výjavy a výzory postáv majú vizuálne rozmery.
Peter Krištúfek: Šepkár.
Albert Marenčin – PT, Bratislava 2008.
