WASHINGTON, BRATISLAVA. Tým zorientovaným asi netreba vysvetľovať, kto je Václav Havel, Umberto Eco, Al Gore či Garry Kasparov. Každý z nich sa ocitol na zozname tých, ktorí podľa zahraničnopolitického magazínu Foreign Policy svojimi myšlienkami najviac hýbu svetom. Málokto však asi vie, kto je taký Fethullah Gülen.
Práve za tureckého islamského mysliteľa zahlasovalo na internete najviac ľudí.
Intelektuál sa musí predať
Dobrému intelektuálovi podľa Foreign Policy nestačia len vlastné myšlienky, „musí mať aj talent, ako ich odkomunikovať širokému a rozličnému publiku“. Aj preto viacerí nominovaní v širšom zozname sto intelektuálov informovali o svojom nasadení na vlastných internetových stránkach. Ako napríklad americký filozof a kritik USA Noam Chomsky.
Druhou devízou pravého intelektuála je aktívny verejný život. Časté apely proti autoritárskym režimom pomohli českému exprezidentovi Václavovi Havlovi dostať sa do rešpektovaného zoznamu intelektuálov.
O Gülenovi (67) pravdepodobne rozhodol najpredávanejší turecký denník Zaman, ktorý o jeho nominácii napísal na titulnej strane.
Vyhnaná elita
„V priebehu niekoľkých hodín mu začali prichádzať hlasy. Jeho stúpenci typicky vzdelaní a s mobilom, nehlasovali len za svojho šampióna, ale aj za ostatných moslimov, ktorí obsadili prvých desať miest v čitateľskom rebríčku,“ napísal Foreign Policy. Napríklad bangladéšsky nositeľ Nobelovej ceny za mier, autor koncepcie mikropôžičiek v chudobných krajinách Muhammad Júnus, ďalšia nobelovkárka Širin Ebádiová z Iránu a turecký spisovateľ Orhan Pamuk.
Ako si všimli noviny Zaman, až sedem z desiatich vplyvných intelektuálov z moslimského sveta žije, najmä kvôli autoritatívnym režimom, na západe. Aj Pamukovi hrozilo v Turecku väzenie pre kontroverzný zákon o „protitureckosti“, ktorý nedávno Ankara pozmenila na tlak Európskej únie.
Nepáči sa sekularistom ani radikálom
Na západe málo známy víťaz ankety Fethullah Gülen je v 70miliónovom Turecku mimoriadne populárny. Hnutie, ktoré po ňom nesie meno, sa venuje vzdelávaniu aj medzináboženskému dialógu.
V Gülenových školách žiaci viac diskutujú s učiteľmi a medzi ich predmety patrí aj šach.
Jeho kritikom, prísnym sekularistom, sa nepáči, že sa v nich vyučuje, aj keď len v umiernenej podobe, islam. Gülen podľa nich skryte podrýva sekulárny charakter krajiny. Zároveň naňho útočia aj radikálni moslimovia za jeho otvorenosť voči iným náboženstvám.
Gülenove školy začínajú byť populárne aj mimo Turecka. Neučia sa v nich len Kurdi spolu s Turkami, ale aj Srbi s Bosniakmi. Ako nedávno napísal New York Times, práve Gülenove školy začínajú šíriť v horúcom Pakistane ten umiernenejší islam.
