BRATISLAVA. Nestíhame a je to zbytočné, sťažujú sa niektoré univerzity na to, že po zosúladení vysokoškolského systému musia robiť bakalárske skúšky. Tvrdia, že učiteľ alebo právnik sa iba ako bakalár neuplatní a štúdium by malo byť magisterské.
Okrem medicíny, farmácie a niektorých špecifických odborov je štúdium na vysokých školách rozdelené na bakalársky, magisterský a doktorandský stupeň.
„Nie sme spokojní, že nám zákon uložil povinne delené štúdium na bakalársky a magisterský program. Právo to nepotrebuje. Právna prax nežiada právnikov-bakalárov,“ povedal Marián Vrabko, dekan Právnickej fakulty UK. Fakultu to podľa neho zaťažuje a študenti musia urobiť štátnu skúšku a záverečnú prácu, ktorú za dva roky opakujú v širšom rozsahu.
Formálne delenie
Renáta Králiková, odborníčka na vysoké školstvo z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, považuje rozdelenie štúdia za dobrý model. „Avšak u nás sa štúdium rozdelilo formálnym spôsobom. Univerzity vnútorne neprepracovali programy tak, aby vytvorili celky a študent sa vedel po bakalárskom štúdiu s nadobudnutými vedomosťami uplatniť.“
„Nepoznáme pracovné postavenie, ktoré by umožňovalo zamestnať bakalára z právnickej fakulty,“ hovorí rektor Univerzity P. J. Šafárika Ladislav Mirossay. Pedagógom podľa neho nepomerne pribudlo práce.
Výhodou štúdia je, že študenti môžu doštudovať v zahraničí. Keby neboli bakalármi, museli by dokončiť päťročné štúdium na Slovensku, a až potom by mohli odísť do zahraničia.
Európa nie je jednotná
Ani v Európe nie je delenie štúdia jednoznačné. Jedna z najprestížnejších univerzít, London School of Economics ponúka štúdium práva aj v bakalárskom stupni. Naopak, na Stredoeurópskej univerzite sa študuje právo len ako magisterské štúdium.
„Školy bakalárstvo vnímajú ako administratívnu povinnosť, ale cieľom bakalárov je možnosť vymeniť si školu, a štúdium po ukončení prvého stupňa,“ vysvetlila Králiková.
Európska asociácia univerzít za to naše školy skritizovala. Vydala správu, že jedným z nedostatkov je nízka mobilita medzi školami, ktoré neuľahčujú bakalárom z iných škôl prístup na magisterské štúdium.
„Model, ktorý platí takmer v celej Európe, zodpovedá bolonskému procesu, a rozdeľuje štúdium podľa stupňov, je vhodný na aplikáciu v našich podmienkach,“ tvrdí Libor Vozár, rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Otázku, či sú bakalári potrební, nepovažuje za opodstatnenú.
Školy upozorňujú, že na Slovensku nie je ani pozícia učiteľa-asistenta, ktorú by mohli zastávať bakalári.
