Určite nie preto, lebo sme mali zodpovednejšiu opozíciu, ktorá chápala, že bude sama z reforiem ťažiť (ako to naozaj je). Ani, že by boli české odbory menej zdiskreditované než tunajšie.
Ako ďalšie vysvetlenie sa ponúka obligátne ukazovanie na trpnú povahu Slovákov, ktorí radšej nechajú na sebe drevo píliť, než by sa ozvali. Či na nevyspelosti našej demokracie a občianskej sféry, ako nám napokon pred časom presaditeľnosť reforiem na Slovensku odôvodnil sám český prezident Václav Klaus. Je tu však aj iná možnosť. Problémom českých reforiem je, že neriešia akútnu ekonomickú a sociálnu krízu, snažia sa najmä zabrániť, aby o niekoľko rokov zákonite nastala. Česi dnes žijú pomerne dobre a neuznávajú žiadny dôvod, prečo by mali žiť hoci len o trochu horšie.
Na rozdiel od Slovenska, ktoré bolo na konci Mečiarovej vlády na dne a mnohí chápali aspoň to, že treba niečo urobiť. Alebo boli predchádzajúcim vývojom takí ubití, že už zniesli čokoľvek.
Možno je hlavný problém českých reforiem, že tam na ne ešte nie je dosť zle. Žeby mal na úspechu slovenských najväčšiu zásluhu Mečiar, ktorý k nim krajinu dostatočne zhuntoval?
