Aj narastajúca agresivita a bezohľadnosť vodičov spôsobujú nárast kritických úsekov na slovenských cestách. Situáciu čiastočne zlepšujú pravidelné dopravné servisy rádií a policajné kontroly.
BRATISLAVA. Agresivita, bezohľadnosť a telefonovanie vodičov sú častou príčinou vzniku dopravnej nehody a následne niekoľkokilometrovej kolóny.
„Zo štatistík nehodovosti vyplýva, že určite viac ako 90 percent nehôd spôsobil vodič „vedome“. Nemôže nevedieť, že prekročil rýchlosť,“ hovorí Zoltán Bojar, psychológ a generálny sekretár Slovenského Autoturist klubu. Agresívnosť a najmä bezohľadnosť vodičov sú dôvodom mnohých dopravných nehôd.
To všetko v situácii, keď je na slovenských cestách stále viac áut, Slovensko má nedobudovanú sieť diaľnic a mnohé cesty sú v zlom stave a preťažené.
Niektorí vodiči však považujú jazdenie za súťaženie. „Taký vodič musí poraziť všetkých na ceste,“ vysvetľuje psychológ.
Úseky smrti
Až 627 ľudí zomrelo v roku 2007 pri dopravnej nehode. Tých bolo viacej než 61-tisíc. Medzi najhoršie úseky ciest, kde pravidelne dochádza k usmrteniu, patrí cesta medzi Žilinou a Martinom. Na úzkej ceste popod hrad Strečno zahynulo v minulom roku 22 vodičov a ich spolusediacich. Žilinský kraj bol vlani druhý najnehodovejší na Slovensku. Policajti riešili vyše osemtisíc nehôd, z toho až 1200 na ceste pod Strečnom.
Cesta smrti na východe
Situáciu zhoršujú skaly a desaťtisíce prechádzajúcich áut a kamiónov.
„Nehody sa stávajú najmä v zime a na jar, keď na cestu padajú skaly alebo sa za neprehľadnou zákrutou zosunie časť svahu a vodiči to zbadajú v poslednej chvíli, keď už nie sú schopní bezpečne prekážku obísť,“ hovorí Vladimír Michal, riaditeľ dispečingu Stellacentra.
Za posledných šesť mesiacov zomrelo najviac ľudí na cestách východného Slovenska. Nevysvetliteľným úsekom dopravných nehôd je cesta Poprad- Svit - Mengusovce. Napriek nižšej nehodovosti sa končí väčšina nehôd s veľmi vážnymi následkami.
Kolóny
V zápchach čakajú šoféri aj na strednom Slovensku, kde situáciu zhoršujú terénne podmienky. „Nepriepustná je križovatka príjazdovej cesty zo Žiaru nad Hronom a z rýchlostnej cesty zo Zvolena. V piatkové popoludnia sa čaká do 30–tich minút,“ povedal Michal.
Kolóny sa tvoria najmä pri nehodách. Priemerne tri vážne nehody týždenne spôsobujú v oblasti Ladomerskej Viesky a Novej Bane až polhodinové čakania.
V zime komplikujú prejazdnosť stredného Slovenska horské priechody Šturec, Donovaly, Čertovica a Vernár. Poľskí a maďarskí kamionisti nerešpektujú zákazy a kolóny sa menia na uzávierky ciest.
Dopravná situácia počas letných mesiacov je pokojnejšia od druhého júlového do predposledného augustového týždňa. Väčší nápor na cestách a kolóny sa tvoria cez víkendy, keď sa menia turnusy dovolenkových zájazdov.
Máme aj záhadné Bermudy
Kolóny a čakanie pri vstupe do Bratislavy sú každodennou realitou.
Nie všetky kolóny, ktoré sa tvoria na diaľnici D1, však majú presné vysvetlenie.
V oblasti Triblaviny, niekoľko kilometrov pred vstupom do Bratislavy, sa pravidelne tvoria kolóny áut, ktorých vznik odborníci nevedia presne vysvetliť.
Po chvíli státia v kolóne sa autá opäť začnú hýbať a kolóna sa rozpustí. Na ceste pritom nie je prekážka, ktorá by spomaľovala jazdu. Úsek je označovaný aj ako bermudský trojuholník.
„Nepochopiteľné kolóny sa tvoria v úseku, kde sa v odstavnom pruhu deje niečo zaujímavé – najčastejšie ide o autá odstavené po dopravnej nehode. Vodiči spomaľujú a zvedavo si ich obzerajú. Často sa vtedy stane ďalšia nehoda,“ vysvetľuje možnú príčinu Vladimír Michal, riaditeľ dispečingu Stellacentrum.
V čase špičky je hustotou premávky na diaľnici do výraznej miery ovplyvnená aj rýchlosť jazdy, a teda aj spomaľovanie a státie v kolónach.
„Mnohí vodiči sa s tým nevedia zmieriť, volia agresívnejší spôsob jazdy a zbytočne vznikajú kolízne situácie alebo nehody.“ Menšie z nich môžu spomaliť premávku iba na chvíľu a vytvoriť krátke kolóny.
Pred Bratislavou je preto dobré jazdiť rovnako ako autá pred vami a dodržiavať odstupy. Ak by to dodržiavali všetci, vyhli by sa zrejme záhadnej kolóne.
„Hoci na prvý pohľad pocestujú vodiči pomalšie, musia si uvedomiť, že sa vlastne zaradia do nezastaviteľne napredujúcej kolóny.“
O „bermudskom trojuholníku“ hovoria aj českí vodiči. Záhadný a nevyspytateľný je najmä diaľničný úsek D1 Vysočina, kde bývajú aj veľké výkyvy počasia a stalo sa, že tam nasnežilo už aj v lete. Vodičov, jazdiacich na letných pneumatikách, to môže riadne zaskočiť.
Ján Glovičko © SME
Je nás na cestách viac, pribúda aj nervozita
Narastá agresivita na slovenských cestách v porovnaní so situáciou v minulých rokoch?
„Je jej určite viac. Ale treba mať na pamäti, že je nás na ceste každý rok oveľa viac. A agresivita na ceste, kde nikde nikoho niet, je nezmysel.“
Dajú sa agresívni vodiči rozdeliť do nejakých kategórií?
„Sú viaceré. Nebezpeční vodiči sú tí, ktorí kľučkujú, nepozerajú sa dozadu, pridávajú, tlačia sa, nevyhadzujú smerovky, nestlmia diaľkové svetlá v protismere. Potom sú bezohľadní - takí, čo neuhnú, zdržujú, jazdia váhavo, pomaly, majú pomalé reakcie.“
Tých prehreškov je však na cestách viac.
„Áno a tiež ešte rozoznávam takých, čo porušujú predpisy - jazdia príliš rýchlo, na križovatke prejdú na červenú, predbiehajú vpravo, parkujú v druhom pruhu, telefonujú za volantom bez handsfree.“
Ako si vysvetľujete ich správanie? Uvedomujú si agresívni vodiči, že ohrozujú aj okolie?
„Odôvodniť, prečo sa inak mierny a ohľaduplný človek zmení za volantom na útočného a bezohľadného, je zložité. Určite však pôsobia tri faktory - agresivita môže byť sociálne indukovaná - teda ak ma niekto napáli, ja chcem napáliť tiež. Prostredie za volantom, napríklad izolácia v kabíne, dáva pocit akoby väčšej odvahy. A pôsobí aj zmenený pocit „sily“ - silné auto fyzicky slabému určite umožní iný zážitok.“
Na ktorých typoch ciest a v akých dopravných situáciách sa najčastejšie vodiči stretnú s agresívnymi kolegami?
„Všade tam, kde nás je veľa a kde sa „musíme podrobiť“ čomusi, čo sa nám nepáči.“
(jgl)
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
