genetik Ľubomír Tomáška Naša výbava je z doby kamennej

Sme na úsvite éry tvrdého obchodovania s genetickou informáciou. Veľkosť boomu okolo klonovanej ovce zatiaľ neprekonala iná podobná správa, ale poznanie nezadržateľne napreduje. Takmer každý výskum, ktorý nejakým spôsobom súvisí s genetikou, sa v globálno

Ľubomír Tomáška (1966) - absolvoval katedru genetiky a molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je žiakom profesora Ladislava Kováča, na základe odporúčania ktorého v rokoch 1990 - 1993 absolvoval študijný pobyt vĽubomír Tomáška (1966) - absolvoval katedru genetiky a molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je žiakom profesora Ladislava Kováča, na základe odporúčania ktorého v rokoch 1990 - 1993 absolvoval študijný pobyt v

Sme na úsvite éry tvrdého obchodovania s genetickou informáciou. Veľkosť boomu okolo klonovanej ovce zatiaľ neprekonala iná podobná správa, ale poznanie nezadržateľne napreduje. Takmer každý výskum, ktorý nejakým spôsobom súvisí s genetikou, sa v globálnom svete stáva magnetom pre investície do vedy.Kam smerujeme ako biologický druh?"Biologická evolúcia je slepý proces. Nejde za cieľom, aby vyprodukovala formu, ktorá bude mať neskôr v danom ekosystéme nejakú úlohu," hovorí genetik a molekulárny biológ Ľubomír Tomáška.

Je to tak, že genetika oproti ostatným prírodovedným odborom priťahuje najviac peňazí?

Áno, aj Európska únia sa usiluje konkurovať svetovým trendom a investuje obrovské prostriedky do genetického výskumu. Otázka je, či európska veda bude schopná využiť vlastný potenciál len nalievaním peňazí. Lisabonská stratégia má ambíciu predbehnúť USA vo vede do roku 2010, ale spôsob, akým to robí cez prerozdeľovanie rámcových projektov, je diskutabilný.

Hovoríte tak preto, lebo to porovnávate so situáciou v USA, kde ste ako vedec začínali?

Začínal som na Slovensku v laboratóriu profesora Ladislava Kováča a jeho zásluhou som sa do Ameriky dostal. Dva roky som pracoval v laboratóriu Efraima Rackera, biochemika, ktorý bol kandidátom na Nobelovu cenu. A keď som sa v roku 1993 vrátil, mal som naivný pocit, že v priebehu pár rokov budeme tam, kde západná Európa. Situácia sa vyvinula inak, napriek tomu sa nám s kolegom Jozefom Nosekom podarilo v 90. rokoch získať na výskum aj americké granty, ktoré nás vlastne živia doteraz.

Vaša katedra uprednostňuje iné peniaze ako kontinentálne?

Určite nie - peniaze sú peniaze. Rozdiel medzi európskym a americkým financovaním je v tom, že veľké americké peniaze smerujú k jednotlivcom - podporujú kreatívne osobnosti, ktoré za sebou stiahnu ďalších ľudí. Budú ich vzdelávať, produkovať zaujímavé výsledky a postupne nadväzovať spoluprácu s ďalšími. Tým sa prirodzene vytvára organizovaná sieť. Európsky systém je založený na opačnej logike - najprv tlačí ľudí, aby vygenerovali umelú sieť, a do tej naleje peniaze bez záruky, že bude skutočne fungovať. V tejto nedôvere v tvorivého jednotlivca je hlavná slabina európskej stratégie.

Hlavná diskusia o genetike sa odohráva na americkom kontinente?

Takto by som to nepovedal, ale je pravda, že väčšina rozhodujúcich výsledkov v oblasti biomedicínskych vied v posledných desaťročiach pochádza z USA. Pritom Európa mala ešte začiatkom minulého storočia výbornú pozíciu. Tu sa zrodila moderná biológia. Po nástupe Hitlera však podstatnú frakciu tých najlepších vedcov vypudili z kontinentálnej Európy von - či už do Británie, alebo do USA. A americká politika tieto tvorivé osobnosti podporila. Dala im absolútnu slobodu, dôveru a komfort - aj to stálo pri zrode úspechu americkej vedy 20. storočia.

Mali by sme okopírovať americký systém?

Európa by mala budovať na vlastných tradíciách. Nekopíroval by som bezhlavo americký systém, ale je veľkou inšpiráciou, ako efektívne dokážu Američania využívať ľudský potenciál. To, akú dôveru a podporu vkladajú do tvorivosti výnimočných ľudí, v Európe vidno len málokedy a na Slovensku - aj v duchu našej kultúrnej tradície - to absolútne absentuje.

Profesor Ladislav Kováč raz spomenul, ako ste práve vy pre vašu fakultu objavili 18-ročného stredoškoláka Mareka Šebestu, ktorý neskôr uspel v európskej súťaži o mladý vedecký talent a za odmenu mal česť zúčastniť sa na ceremoniáli udeľovania Nobelovej ceny. Ako ste naňho prišli?

Mareka nám prihrala náhoda a jeho ctižiadosť stať sa biochemikom. Pre nás je však podstatné, aby sme sa pri identifikácii takýchto mladých ľudí nemuseli spoliehať na náhodu. Musíme ich hľadať systematicky. Ako napríklad Péter Csermely z Maďarska, ktorý si v 90. rokoch uvedomil, že úspech vedy závisí od toho, či do nej dotiahneme tých najlepších z najmladšej generácie. Vypracoval stratégiu, ako vypátrať, vybrať a pritiahnuť študentov gymnázií do vedeckých laboratórií ešte pred maturitou a získať ich pre vedecký výskum. Tento trik sa usilujeme rôznymi spôsobmi uplatňovať aj u nás na fakulte. Snažíme sa priviesť stredoškolákov do laboratória a ukázať im, že sa tam dajú robiť vzrušujúce veci. Aj keď sú to dajme tomu úplne jednoduché experimenty, ale skúsia si ich vlastnými rukami.

Aký problém tým riešite?

Slovenské vysoké školy sú platené v závislosti od počtu prijatých študentov, takže na našu fakultu do prvého ročníka príde 250 študentov biológie. Pedagógovia potom medzi nimi veľmi namáhavo a často neúspešne hľadajú pár tých skutočne nadaných, čo stoja za to. Keď si ich ale vyhliadneme na stredných školách, vieme o nich vopred a môžeme s nimi pracovať. Dôležité je, aby zistili, že prírodné vedy sú možno zaujímavejšie ako iné lukratívne vysoké školy. Navyše, o najlepších študentov nesúťažíme len s domácimi, ale aj zahraničnými školami a tak často tragicky prichádzame o tých najlepších hneď na začiatku ich kariéry.

Dali by ste svoje deti do špeciálnej školy pre nadaných?

Nie, aj keď držím palce Jolane Laznibatovej, riaditeľke Školy pre mimoriadne nadané deti v Bratislave, lebo využíva pedagogické techniky zaujímavé aj pre vysokoškolských učiteľov. Ale tento typ škôl nie je čarovný prútik, nevyhnutný na to, aby sme získavali nadaných žiakov. Existujú úplne štandardné školy, kde jediný učiteľ objaví potenciál v mladom človeku a dokáže ho nasmerovať na celý život. Napríklad to bola skupinka slávnych maďarských matematikov von Neumann, Wigner, Harsanyi, čo stáli pri zrode najdôležitejších koncepcií minulého storočia, z ktorých ťažíme dodnes. Všetci títo ľudia v 20. a 30. rokoch utiekli z Európy pred nacizmom, pričom pochádzali z jedného luteránskeho gymnázia "Fasori Evangélikus Gimnázium" v Budapešti. Čím bola táto stredná škola neobyčajná, že vyprodukovala takých výnimočných ľudí? No tým, že tam pôsobil učiteľ matematiky László Rátz, ktorý svojou pedagogickou intuíciou týchto študentov ovplyvnil pri ich celoživotnej kariére. Ukazuje to, že stačí jediný človek, jediný učiteľ, aby sa začali diať divy.

Stretávajú takýchto učiteľov aj naši stredoškoláci?

Asi áno, lebo mnohí študenti, čo sa dostanú do našich laboratórií, sú výnimoční a ja neverím, že sú to čisté samorasty. Určite stretli niekoho podobného, ako bol Rátz, kto im pomohol rozvinúť ich talent. Celá záhada ozdravenia nášho školstva tkvie v tom, aby sme takýchto učiteľov podporili čo najviac. V tom spočíva aj hlavný problém reformy školstva. Kým nezmeníme prístup vo výchove a selekcii samotných učiteľov, nedosiahneme, aby sa naše deti stali kreatívne. Môžeme vymyslieť geniálne curriculum, ale ak nemáme učiteľa, ktorý je schopný uplatniť ho v praxi, je bezcenné.

Čo si myslíte o firmách, ktoré obchodujú s genetickou informáciou, keď ponúkajú vianočné darčeky pre priateľov, aby si otestovali, či sú naozaj otcami svojich detí?

Otázka otcovstva nie je tá najproblematickejšia. Skutočný etický problém vznikne, keď niekto začne obchodovať alebo inak manipulovať s informáciami týkajúcimi sa genetickej výbavy jednotlivcov. Budeme potrebovať veľmi dobrú legislatívu, aby sa tieto informácie nedali akokoľvek zneužiť.

Veda je vlastne oslobodená od týchto úvah, keď potrebuje iba zistiť, ako to je. A predsa, necítite potrebu mať nejaké vlastné etické kódexy, kam už nie?

V niektorých typoch výskumu určite nastávajú situácie, keď vedec uvažuje nad dôsledkami zneužitia jeho objavu. Na druhej strane je ťažké predstaviť si vedca, ktorého poháňa túžba spoznať príčiny nejakého podstatného prírodného fenoménu a uspieť v súťaži s inými vedcami, ako svoj projekt dobrovoľne zastaví.

Väčšina by pokračovala?

Vo svete dnes pracuje obrovské množstvo vedcov a sú takí efektívni, že skôr či neskôr by k objavu príčin daného fenoménu určite prišlo. Niekto vypočítal, že keby ste zrátali všetkých vedcov, ktorí doteraz žili na zemi, tak 90 percent z nich žije a funguje práve v súčasnosti. Na odhalení nejakej záhady pracuje obrovský počet ľudí v nepredstaviteľne súťaživom prostredí. Pokiaľ niekto začne váhať a špekulovať, tak si musí uvedomiť, že to váhanie ho môže pripraviť o prestíž, peniaze a kariéru.

Existuje názor, že skutoční vedci už ani nie sú. Sú len špecialisti.

Pravda je, že ubúda ľudí, ktorí majú schopnosť vidieť celkový obraz. Aby sme pokračovali vo výskume, aby sme boli úspešní, potrebujeme peniaze, preto musíme byť veľmi efektívni a sme nútení študovať čoraz špecializovanejšie údaje a odhaľovať čoraz väčšie detaily. Pohľad zhora nám uniká. Renesančných vedcov je už len pár - bohužiaľ, postupne vymierajú. Je to škoda, pretože dokážu položiť otázky, ktoré špecialistom vôbec nemusia zísť na um a často sú to otázky najpodstatnejšie.

V čom nachádzate oporu pri interpretácii výsledkov genetických výskumov?

Genetika a molekulárna biológia za posledných sto rokov urobili veľký metodický oblúk. Vznik genetiky sa viaže na matematickú štatistickú analýzu, ktorú Gregor Mendel uplatnil pri dedičnosti jednoduchých znakov u hrachu - tak dospel k základným genetickým pravidlám. A molekulárna biológia vznikla, keď sa niekoľko ambicióznych fyzikov, ako Schrödinger, Delbrück, Crick, rozhodlo podnikať v biológii a odhaliť tajomstvo života. Až neskôr nastúpili biológovia, ktorí v kontexte toho, čo naformulovali títo geniálni fyzici, začali hromadiť empirické dáta. Biológia sa dnes znovu dostala do stavu, keď potrebuje jazyk matematiky a fyziky, a teraz už aj informatiky na to, aby sa vôbec mohla v týchto dátach začať orientovať. Pre kompetentné riešenie problémov našej vednej disciplíny sa potrebujeme vedieť aspoň približne orientovať aj v ďalších, aby sme mohli vecne komunikovať s kolegami z iných oblastí a s ich pomocou interpretovať biologické fenomény.

Potrebujete k tomu aj humanitné vedy?

Človeka vždy zaujímalo, akým spôsobom funguje spoločnosť a v akej sú ľudia vzájomnej interakcii. Humanitní vedci tiež nahromadili množstvo cenných empirických údajov. Lenže pri ich interpretácii ignorovali poznatky z biológie, chémie, matematiky a fyziky a často ostávali pri skostnatených vysvetleniach. Spoločenské fenomény sú v súčasnosti krásnou výzvou pre všetkých prírodovedcov.

Čo by ste napríklad poradili súčasným psychológom? V čom sú skostnatení?

Psychológia človeka má niekoľko rovín. V tej prvej dostaneme genetickú výbavu od rodičov, ktorá nám dáva isté dispozície. Na druhej úrovni našu genetickú výbavu v bunkách interpretuje zložitý mechanizmus zložený z častí, ktoré medzi sebou komunikujú chemickým jazykom. Na ďalšej úrovni komunikujú bunky a vytvárajú medzi sebou zložité vzťahy v podobe našich tiel. Verbálnou a neverbálnou komunikáciou našich tiel vznikajú ľudské skupiny rôznych veľkostí. Spoločenstvá ľudí tak na všetkých spomenutých úrovniach predstavujú komplikovaný systém a nie je možné, aby skupina vedcov, ktorí majú ten istý typ vzdelania, mohla dospieť ku korektnej interpretácii.

V priebehu posledného storočia sa ľudia zmenili - sú zdravší, vyšší, dlhší čas sú vitálni. A dnešný človek stojí pred pokušením zdokonaľovať sa ďalej. Dokáže mu v tom niečo zabrániť?

Múdri ľudia upozorňujú práve na fakt, že ľudia sa za posledných niekoľko desiatok tisíc rokov veľmi nezmenili. Nemohli, lebo neprebehlo veľa generácií, ktoré nás delia od doby kamennej. No pri fenoménoch, ktoré spomínate, sa uplatnilo niečo iné - kultúrna evolúcia. Je to proces, ktorého rýchlosť je neporovnateľná s rýchlosťou evolúcie biologickej. Naša možnosť biologicky sa zmeniť je obmedzená, pretože rýchlosť hromadenia genetických zmien, ktoré sa v konečnom dôsledku prejavia na populačnej úrovni, je veľmi nízka. Ale kultúrna evolúcia dokáže zmeniť svet v priebehu jednej ľudskej generácie. Ladislav Kováč píše, že sa nachádzame v takej fáze kultúrnej evolúcie, ktorá nás v krátkom čase dovedie do bodu nekonečného rastu technológií a všetkých možností, ktoré s nimi súvisia. Vznikne obrovská disproporcia - naša biologická výbava, ktorú si nesieme z doby kamennej, sa bude konfrontovať s obrovskými možnosťami, ktoré nám technológia poskytla v posledných 150 rokoch. A my sa s našou biologickou výbavou nastavenou na život v skupinách lovcov a zberačiek máme vysporiadať s nesmiernymi a netušenými výdobytkami kultúrnej evolúcie. Kováč upozorňuje, že na biologickej úrovni na to nebudeme stačiť.

Niektorí filozofi hovoria, že človek s pomocou nových technológií nastúpi na cestu vlastného biologického zdokonaľovania. Spor sa vedie o tom, či je to správne.

Je možné, že také niečo nastane a vznikne alternatívny živý systém. Už dnes existuje smer v biológii - takzvaná syntetická biológia, ktorého ambíciou je poskladať živé systémy, ktoré v prírode neexistujú. Plán je opatriť ich takými vlastnosťami, ktoré ľudstvu nejakým spôsobom pomôžu. Napríklad americký biológ Craig Venter chce vytvoriť mikroorganizmus, ktorý bude schopný metabolizovať odpadové toxické látky na užitočný produkt. Je absolútne isté, že v priebehu niekoľkých rokov sa tieto ambície podarí naplniť. Pravdaže, tieto ambície môžu mať aj ľahko predstaviteľné fatálne následky. Je to dobre alebo zle? Kto je kompetentný o tom rozhodnúť?

Ako vnímate svetovú diskusiu ohľadom klonovania?

V našich laboratóriách študenti bežne klonujú gény v baktériách a kvasinkách. Ani terapeutické klonovania so sebou väčšinou nenesú závažný etický problém. Čo sa týka klonovania ľudí, je to veľmi citlivá záležitosť, ale kým máme možnosť reprodukovať sa štandardne, bude tento spôsob preferovaný. Veľmi dlhodobá, a možno príliš skeptická prognóza by bola, že v dôsledku znižujúcej sa plodnosti mužov sa muži ako pohlavie postupne vytratia. Predstavte si ľudstvo, ktoré produkuje ľudí, ktorí vyzerajú ako muži, ale nie sú schopní produkovať potomstvo. Aká bude alternatíva ľudstva ako biologického druhu?

Ale keď sa pozrieme na demografickú mapu sveta, hlási, že ľudstvo sa premnožuje. Nie je nástup neplodnosti signálom sebaobrany väčšieho biosystému?

Trochu nadnesene sa hovorí, že každý druh pri svojom zrode začína spieť k svojmu zániku...

DNA označujú za informačný reťazec. Nedeprimuje vás, že človeka možno určuje obyčajná správa?

Autority ma učili, že nemám používať slovo genetická informácia, keď nie celkom rozumiem, čo znamená. A hoci genetici vrátane mňa používajú toto spojenie veľmi často, je veľmi nejasné. Preto zápis písmen v DNA považujem skôr za akúsi inštrukciu, ktorá je v bunkách interpretovaná. Používam pritom metaforu, ktorá prirovnáva molekulu DNA k nosiču digitálneho záznamu CD alebo DVD. Keď DVD strčíte do prehrávača, spustí sa vám nejaký film, ktorého obraz sa dá označiť ako fenotyp. Podľa tohto prirovnania aj DNA je v bunke interpretovaná v podobe príslušného fenotypu. Lenže problém je v tom, že kým zápis elektronického nosiča sa prečíta iba ako jeden film, tak DNA má rôzne interpretácie. V našich telách je 300 rôznych typov buniek, v každej je rovnaká inštrukcia, ale jej interpretácia je v rôznych bunkách dramaticky rozdielna. Spôsob čítania inštrukcie zapísanej v DNA je teda veľmi odlišný od toho, čo sa deje v DVD prehrávači. A jednou z najväčších výziev biológie je pochopiť, akým spôsobom k tejto interpretácii dochádza.

Nachádzajú prírodné vedy odpoveď na otázku, na čo je tu vlastne človek? Akú má úlohu?

Biologická evolúcia má tendenciu produkovať stále komplexnejšie formy. Je to tendencia, ktorá má univerzálny charakter - s výnimkou parazitov, u ktorých často dochádza k zjednodušeniu. Viacerí prírodovedci tvrdia, že keď už raz niekde vznikol život, či na Zemi, alebo niekde inde, v istej fáze svojho vývoja v dôsledku tendencie zvyšovania zložitosti dospeje k vzniku inteligentnej bytosti. To by bola odpoveď na otázku, prečo sa človek na zemi objavil. Ale neviem, ako sa dá odpovedať na otázku, akú má človek na zemi úlohu. Biologická evolúcia je slepý proces. Nejde za cieľom, aby vyprodukovala formu, ktorá bude mať neskôr v danom ekosystéme nejakú úlohu.

Vedec Erwin Chargaff raz sarkasticky vyhlásil, že biológia sa stala odborom preháňania a prázdnych sľubov.

Chargaff bol chemik, ktorý objavom relatívne jednoduchých pravidiel výrazne pomohol Watsonovi a Crickovi opísať dvojvláknovú štruktúru DNA. Podobne ako iní chemici, aj on sa s istými predsudkami pozeral na biológov. V biológii sa dá "klamať telom". Naučíte sa systém exotických rastlín a v zásade ste pripravení získavať body na spoločenských večierkoch. V chémii, matematike a vo fyzike je to zložitejšie. Nemôžete vo fyzike predstierať, že fyziku ovládate na základe toho, že začnete memorovať fakty.

Takže kráľovnou vied zostáva fyzika, prípadne fyzikálna chémia?

Biológia dnes výnimočne rezonuje, lebo sa začínajú ukazovať všetky možnosti, ktoré biologický výskum priniesol a ktoré teoreticky umožňujú syntetizovať život, alebo využívať génovú terapiu. Ale kolegovia z fyziky a chémie začnú brať biológiu vážne, až keď bude schopná objasniť záhadu života a formalizovať biologické fenomény matematickým jazykom. Do biológie sa teraz dostáva veľa matematikov, ktorí zistili, že prišiel ich čas. Už majú v biológii dostatok údajov, ktoré môžu atakovať matematickou formalizáciou. Aj tu vidím priestor pre slovenskú vedu - pre biológiu, matematiku aj fyziku, aby sme začali spolu komunikovať a učiť našich študentov, aby sa pripravili, že bez základov matematiky, fyziky a informatiky sa stane biológ už v najbližších rokoch úplným diletantom.

Čo vás trápi na akademickej pôde slovenskej vedeckej scény?

Na Slovensku stále plačeme, ako sme na tom zle. Často sú tieto náreky opodstatnené, ale my pri nich zotrvávame aj vtedy, keď existujú spôsoby, ako aj zdola pomôcť slovenskej vedeckej komunite. Potrebujeme len vymyslieť spôsob, ako získať ľudí, ktorí budú generovať originálny výskum zaujímavý aj v zahraničí. Takýchto ľudí musíme aktívne vyhľadávať a motivovať pre prácu na Slovensku.

Máte na mysli aj niečo konkrétne?

Raz som navrhol jeden vcelku jednoduchý model - ak by fakulta našla v nejakom zahraničnom špičkovom laboratóriu 35-ročného vedca, ktorý je medzinárodnou hviezdou a zvažuje, či by sa nevrátil na Slovensko, lebo má doma emocionálne väzby, a ponúkla by mu ročný plat dajme tomu 600-tisíc korún, prostriedky na rozbehnutie laboratória na 5 rokov, platy pre technika a dvoch doktorandov, bolo by to pre fakultný rozpočet len omrvinkou. Ak by tento človek zlyhal, finančná strata by nebola veľká. Ak by však nezlyhal, získali by sme človeka, ktorý by za 5 rokov vychoval desať ďalších potenciálnych hviezd, ktoré môžu nasledovať jeho kariérnu trajektóriu. Takto sa na jednom človeku dá postaviť perspektíva pre inštitúciu do ďalších desiatich rokov. Keď som tento svoj - mimochodom, triviálny trik prezentoval, hádajte, čo mi povedali.

Nebodaj niečo povzbudzujúce?

Vraj naši profesori tu už desaťročia pracujú za 20-tisícové platy a teraz by mal prísť nejaký mládežník zo zahraničia a oni mu majú dať trojnásobne väčší plat? Veď on si už v tom zahraničí za tie roky zarobil!

Nemali ste chuť rezignovať?

Rezignácia by podľa mňa bola najhoršia reakcia. Rovnako uvažujúcich ľudí nie je málo. Investovali sme do našich aktivít podstatnú časť našich životov, naviazali sme sa na veľa ďalších ľudí, kolegov i študentov. Bolo by to zbabelé gesto. A treba povedať, že už teraz je situácia lepšia ako začiatkom 90. rokov, keď som začínal ja. Je však pravda, že hoci som vtedy veril, že noví ľudia prinesú nový vietor, nastal iný problém - kým najstaršia generácia už "vyhynula" a vtedajšia stredná práve odchádza, vzory ich správania preberá ďalšia generácia. Navyše, ľudia, ktorí sú na Slovensku nejako spriaznení, spolu nekomunikujú. A keď komunikujú, tak sa navzájom nepočúvajú. Keď sa stretnú, chcú sa vyrozprávať a namiesto otázok a odpovedí, namiesto diskusie, vznikajú len paralelné odpovede. Sila týchto odpovedí sa ventiluje vo frustrácii. V našej moci je zmeniť to a naučiť sa klásť otázky, vecne na ne odpovedať a navzájom sa počúvať. Inak nikdy nedospejeme k riešeniu.

Koľko slovenských vedcov ostáva na Západe?

Veľmi veľa. A čo ma mrzí najviac, aj veľa našich študentov. Viním z toho aj seba, lebo nie som schopný ich prilákať naspäť. Keď som sa pred 15 rokmi vrátil na Slovensko, okrem budúcej manželky, rodičov, blízkych a priateľov ma sem pritiahol aj profesor Ladislav Kováč. Je to jeden z tých pedagógov, akým bol spomínaný maďarský učiteľ z budapeštianskeho gymnázia. Kováč, jeden z mála súčasných renesančných európskych vedcov, dokázal dramaticky ovplyvniť svojich žiakov aj svojou schopnosťou emocionálne si ich pripútať. Dokázal to aj v zložitých 70. rokoch, keď mnohí z tých, čo mohli odísť robiť vedu do zahraničia, pre jeho charizmu ostali doma. Učiteľov s takýmito vlastnosťami potrebujeme najviac.

FOTO SME - PETER ŽÁKOVIČ

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 26 317
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 582
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 926
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 308
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 200
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 873
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 699
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu