j kôprovej vňate, je v tomto období vhodné urobiť ďalší výsev kôpru. Semená z dozretých súkvetí sa síce samy roztrúsia po záhradke, ale účelnejšie je mať kôpor na jednom mieste.
Kôpor voňavý pochádza z juhu Európy, ale dnes je rozšírený na celom kontinente. Vňať obsahuje kôprový olej - silicu, ktorá má nielen antimykotický protiplesňový, ale aj antibakteriálny účinok. Staré národy ho preto používali ako koreninu, ale aj ako rastlinu s liečivými účinkami.
Na podmienky pestovania nie je náročný.Vyhovujú mu hlinité a mierne vlhké pôdy. Veľmi dobrá úroda je na ľahkej humusovitej pôde so závlahou. Semená sa vysievajú priamo na pripravený záhon do hĺbky 2 až 3 centimetre. Riadky sú od seba vzdialené 12 centimetrov. Semená vyklíčia za 10 až 17 dní. Hriadky však treba striedať. Inak sa kôpor zle vyvíja a stráca charakteristickú arómu. Počas vegetácie je vhodná pravidelná závlaha, aby sa získala kvalitná vňať.
V suchých podmienkach vňať rýchlo žltne. Z hriadky sa odstraňujú buriny a pôda sa prekypruje. Kôpor voňavý má krátke vegetačné obdobie. Vňať sa podľa potreby môže zberať už o 4 až 6 týždňov po vzídení. Zberová dĺžka vňate má byť 15 až 30 centimetrov. Zberá sa 10 až 14 dní, keď je vňať najkvalitnejšia. Neskôr sú už rastliny prestarnuté, nie sú chutné a strácajú aromatické vlastnosti.
Kôpor si pre svoju arómu, ale aj vlastnosti získal veľkú obľubu. Jeho vňať sa hojne využíva pri nakladaní uhoriek a strukovej fazuľky. Okrem konzervovania je vňať vhodná na prípravu rôznych jedál. Pre upotrebenie v zimnom období sa nasekaná vňať ukladá do soli, sladkokyslého nálevu, alebo sa suší.
Ján Červenka
