BRATISLAVA. Keď sa stal ministrom financií, dostal otázku, čo zabezpečeného človeka priviedlo do politiky. Odpovedal, že jeho práca a život boli zaujímavé, ale až príliš pohodlné. „Vo veku 35 rokov je podľa mňa priskoro na poloaktívnu penziu,“ tvrdil Počiatek.

Z toho, čo Ján Počiatek robí v posledných dňoch, vyplýva, že chce zabrániť aj predčasnému odchodu do penzie z funkcie ministra. Spôsob, akým sa snaží na poste udržať, rúca obraz, aký o sebe dva roky budoval.

Bohatý minister

Od počiatku dával najavo, že nie je vo vláde, aby zbohatol, lebo bohatý už je. Má vilu na Slavíne, ktorá je podľa odhadu realitiek hodná sto miliónov korún, nosí hodinky z červeného zlata s remienkom z krokodílej kože za milión, je spolumajiteľom úspešnej siete reštauračných zariadení, majiteľom niekoľ­kých bytov a nehnuteľností.

Ako verejný činiteľ v majetkových priznaniach obvykle uvádza, že okrem 611-tisícového ministerského ročného platu má ročný príjem 15 miliónov korún.

Počiatek dával od začiatku najavo i to, že členstvo vo vláde nepovažuje za dôvod, aby zmenil lifestyle: predsezónne módne nákupy v Miláne, výlet „s celou partičkou“ do Las Vegas, štyri dovolenky za rok, intenzívny spoločenský život v štýle Smotánky. Čo bol nielen prejav životného štýlu, ale aj manifestácia osobnej nezávislosti.

Nový minister sa nenamáhal s odôvod­ňovaním, čo robí úspešný podnikateľ vo Ficovej vláde. Obmedzil sa na poznámku, že desať rokov pracoval pre nórsku firmu „a v škandinávskych krajinách je silný sociálny aspekt prvoradý“. K výlevom, aké má sociálne cítenie, sa neuchýlil. Vedel, že by mu to nikto neuveril. Úprimný bol aj vtedy, keď hovoril, kto a ako ho dostal do politiky.

Kali a Počko

Priznal, že sa do politiky vôbec nehrnul, ale že bol do nej „prehovorený“. Na otázku, ako dlho trvalo, kým ho kamarát Robert Kaliňák nahovoril, minister povedal, že dlho a že „len on ma nakoniec aj do politiky dostal“.

Na to, že sa dvaja vášniví motorkári prvý raz stretli až v roku 2000, sa priateľstvo „Kaliho“ a „Počka“ kalilo veľmi rýchlo. V tom istom roku otvorili prvú reštauráciu a odvtedy sa ich podnikateľské aktivity prelínajú.

Pokus Kaliňáka presadiť svojho človeka na post ministra financií, by nebol úspešný, keby sa pred voľbami v roku 2006 nediskvalifikoval tieňový minister Smeru Igor Šulaj. Po „nakladačkách“, ktoré dostal v televíz­nych diskusiách, víťazná strana siahla po človeku, ktorý mal prednosť, že bol neznámy. Jeden z najdôležitejších postov vo vláde tak obsadil človek, ktorý vo voľbách dostal len 597 preferenčných hlasov.

Prehral bitky, vyhral vojnu

Po nástupe do úradu postupoval Počiatek opatrne a racio­nálne. Bez ohľadu na rétoriku šéfa strany a vlády, ktorý videl v bývalom Miklošovom rezorte koncentrát zla, udržal na ministerstve kľúčových ľudí a niektorých dokonca aj povýšil. Napriek premiérovmu volaniu po zmene, sa na ministerstve financií presadila kontinuita.

Faktom je, že v každodených vládnych šarvátkach Počiatek iba prehrával. Prehrával spory s Jahnátkom, Valentovičom i To­ma­novou, lebo jeho oponentov vždy podporil premiér.

Keď predsedovi vlády v televízii moderátori pripomínali, voči čomu má Počiatek výhrady, tak Robert Fico podráždene povedal: „Pán minister financií sa podriadi politickým pokynom.“ Šéf rezortu, ktorý prehrával bitky, napokon vyhral vojnu.

V rozhovore, ktorý Počiatek ­v roku 2006 poskytol denníku Financial Times, vyhlásil, že ak vláda nesplní kritériá na zavedenie spoločnej európskej meny od januára 2009, tak z funkcie odstúpi. Vtedy mu mnohí radili, aby sa začal pomaly baliť.

Ako sa ukázalo, Počiatek – aj vďaka okolnostiam, na ktoré nemal ani najmenší vplyv – svoju misiu splnil. Preto mohol na kritiku, že jeho slovo nemá vo vláde takú váhu, ako slová jeho predchodcu, povedať: „Podľa mňa sú dôležité výsledky. Cesta k nim môže byť kľukatá a hrboľatá.“ Hoci pre nezavedenie eura odstupovať nemusí, dôvod na jeho odstúpenie existuje.

Premárnená šanca

V žiadnej krajine s normálnou politickou kultúrou by šéf rezortu financií nemohol zostať vo funkcii, keby sa zistilo, že niekoľko dní pred zmenou centrálnej parity sa exkluzívne stretol s predstaviteľmi firmy, ktorá na tejto zmene zarobila ťažké milióny.

V prípade ministrov je diskvalifikujúce už dôvodné podozrenie, reálna možnosť zneužitia, nie až dokázaný skutok. Za ten sa nesie zodpovednosť trestnoprávna. Je príznačné pre pre­mié­ra, že ministra kritizoval tak, aby sa výhrady nedotkli neuralgického bodu kauzy. Robert Fico odsúdil správanie sa Počiatka ako neetické a nemorálne, lebo „je to v rozpore s tým, čo vláda hovorí o tom, ako sa máme správať k finančným skupinám“.

Počiatkovo previnenie teda nespočíva v tom, že sa v citlivom čase prípravy významnej zmeny stretol s predstaviteľmi finančnej skupiny, ktorá na zmene zarobila, ale v tom, že sa s nimi vôbec stretol. Novinkou je, že túto výhradu Počiatek nielen uznal, ale sa s ňou aj stotožnil.

Dva roky sa minister financií oficiálne i neoficiálne stretával s ľuďmi z J &T. Keď ho pozvali do Tatier na vystúpenie Divadla Járy Cimrmana, tak v tom nevidel najmenší problém. Ani premiér, lebo články o podujatí vyšli v čítanom týždenníku Plus 7 dní. Teraz Počiatek opakuje, čo jeho „šéf“: „V postavení, v akom sme my voči finančným skupinám, nemá absolútne zmysel a je nelogické, že som sa na takej, i keď zdvorilostnej, návšteve vôbec zúčastnil“.

Ak ešte pred pár mesiacmi dával minister najavo odstup od niektorých krokov vlády, teraz najkontroverznejšie rozhodnutia kabinetu označil za „dôkaz toho, že bojujeme s týmito silnými finančnými skupinami“.

Aby si uchoval stoličku, aj z Počiatka sa stal bojovník proti finančným skupinám Ficovho typu. Zotrvanie na poste je pre „nezávislého“ ministra také dôležité, že pokorne prijal hru, v ktorej je hlavným rozhodcom premiér Fico. Svoju šancu odísť Počiatek nevyužil.

Autor: Marián Leško © SME