BRATISLAVA. Či sa slovenské deti budú voziť do školy v žltých školských autobusoch, rozhoduje po tieto dni parlament. Zákon predložil Martin Fronc z KDH, ktorý ním chce ušetriť peniaze a zvýšiť bezpečnosť detí.
"Aj nepozorní a prirýchli vodiči pri žltom autobuse spomalia. Určite to pomôže znížiť vážne a tragické nehody detí," hovorí Fronc.
Návrh zákona o školských autobusoch rieši problematiku dopravy žiakov nielen na školské vyučovanie, ale aj v rámci mimoškolských aktivít. Tretinu nákladov na zriadenie autobusu má znášať obec, zvyšok štát. Systém by sa mal zaviesť v priebehu piatich rokov.
Združenie miest a obcí Slovenska síce školské autobusy podporuje, ale za iných podmienok. Jozef Turčány, výkonný podpredseda združenia povedal, že sa im nepozdáva finančné zaťaženie obcí.
Hovorkyňa ministra školstva Dana Španková povedala, že ministerstvo sa so školskými autobusmi stotožňuje, ale zatiaľ na ne nie sú peniaze.
Fronc povedal, že koaličná rada s jeho návrhom zákona o školských autobusoch súhlasí. Tento týždeň sa stretol osobne aj s ministrom školstva Jánom Mikolajom. "Debatu na túto tému sme neuzavreli. Skôr som ale z ministrovho postoja vnímal, že zákon nepodporuje. Dôvod je viac-menej politický," povedal Fronc. Tvrdí, že zavedením autobusov sa dá aj ušetriť. Ich zavedenie by urýchlilo rušenie málotriednych škôl. Odhaduje, že zrušenie jednej málotriednej školy by ušetrilo približne 100- až 200-tisíc ročne zo štátneho rozpočtu.
V tomto školskom roku mohli deti v malých obciach navštevovať základnú školu v 748 málotriedkach. Túto šancu využilo 26 946 školákov.
Starostovia o Froncovom zákone vedeli málo
Ján Bánovčan, starosta Zábiedova v okrese Tvrdošín povedal, že s návrhom na zavedenie školských autobusov Fronc už vyšiel pred pár rokmi, keď ešte bol ministrom školstva. "Vtedy sme sa však na rade Združení miest a obcí Slovenska zhodli, že v návrhu je množstvo nedomyslených vecí, s ktorými sa nedalo súhlasiť."
"Na školský autobus by sme pristali, určite by pomohol najmä popoludní, lebo niektoré deti sa spojmi domov vracajú až po pätnástej hodine, skôr im nič nejde," hovorí Bohumil Holúbek, zástupca riaditeľa Základnej školy v Radošovciach. Aj starosta tejto obce Štefan Huťťa povedal, že školský autobus je dobrá myšlienka. Najmä ak by zohľadňoval školský rozvrh detí na jeseň a v zime. Ale v momentálnej situácii by sa na jeho financovaní obec určite nemohla podieľať. "Školu potrebujeme kompletne zrekonštruovať, o mesiac nesieme na ministerstvo školstva projekt."
Školy a obce sú za aj proti
Liptovskohrádocká Špeciálna základná škola s osemdesiatimi žiakmi patrí počtom žiakov medzi menšie školy, ale dochádzajú do nej deti až z trinástich obcí hornoliptovského regiónu.
"Nie som zástancom opakovania sa po Amerike vo všetkom, ale systém školských autobusov, aký tam majú, sa mi páči," povedal Miroslav Tomko, riaditeľ školy. Problém ale vidí v tom, že do ich školy dochádzajú žiaci z viacerých smerov a jeden školský autobus by nestihol obísť všetkých trinásť obcí.
"Prevádzkovanie školského autobusu nie je mysliteľné vzhľadom na financie obce, my na to rozpočtové peniaze nemáme," povedal starosta Klokoča Jozef Výbošťok.
Martin Škopík, starosta obce Látky si ale myslí, že možno by prispeli aj rodičia, veď by ich to vyšlo lacnejšie, ako keď dieťa do školy a zo školy vozia sami.
Starosta Milan Šulgan z Oščadnice hovorí, že pre niektoré obce sú školské autobusy potrebné viac, pre iné menej a pre niektoré vôbec.
V Terchovej by ich privítali. "Samozrejme, pokiaľ by nám ich mal kto financovať. Obec na to rozhodne peniaze nemá," dodal starosta Viktor Vallo.
Autobusy už niekde majú
Dopravu školákov riešili aj niektoré mestá. Napríklad v Gbeloch školský autobus funguje už štvrtý rok. Podobne aj v Martine, kde zváža deti z tamojších sídlisk. Cestovné si školáci hradia podľa taríf mestskej hromadnej dopravy. Tretinu nákladov uhrádza mesto.
