BRATISLAVA. Zabrániť špekulatívnemu zvyšovaniu cien tovarov a služieb pri prechode na euro chce už aj ministerstvo pôdohospodárstva. Ak presadí svoje návrhy, tak napríklad na reklamných letákoch obchodných reťazcov sa dozviete napríklad aj ceny za minulý štvrťrok či index rastu cien. Ale ani to nie je všetko. Z letáku by ste sa mali dozvedieť aj to, či predajca podpísal etický kódex. Tieto informácie podľa ministerstva by vám mali pomôcť pri rozhodovaní, kde nakúpiť.
V krajnej situácii chce ministerstvo pristúpiť aj na cenové moratórium na vybrané potraviny. O ňom v Slovenskej televízii v nedeľu hovoril premiér.
Úsilie ministerstva Zdenky Kramplovej však môže vyjsť nazmar. Totiž ministerstvo financií, ktoré môže zasahovať do cien, „o cenovom moratóriu ani o stanovení maximálnych cien neuvažuje“, povedal jeho hovorca Miroslav Šmál.
Včerajšok bol deň, keď ministerstvo financií vyzbieralo nápady ministerstiev, ktorými chcú čeliť prípadnému špekulatívnemu zvyšovaniu cien po vstupe Slovenska do eurozóny. Všetko je však zatiaľ nejasné. „Žiadne konkrétne kroky sa nedohodli, bude zriadená komisia, ktorá vypracuje jednotný materiál,“ povedala hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Katarína Belická. Ten bude podľa nej predložený na ďalšie rokovanie vlády.
Zbytočné zvýšenie nákladov
Hoci rezort pôdohospodárstva zvažuje aj cenové moratórium najradšej by bol, keby ceny potravín držala pri zemi konkurencia. Spotrebiteľ by si takto mohol sám porovnať, kde sa ceny menia rýchlejšie a kde sú spravodlivejšie, a kto to myslí s obchodom poctivo.
Čo si o doplnení reklamných letákov o cenové indexy myslí analytik? „Predajcovia sami informujú o svojich cenách, ak dostanú nejakú predlohu, zvýši to len náklady, ale nezníži ceny,“ povedal Juraj Karpiš z inštitútu Iness. Zavádzanie takýchto opatrení nepovažuje za potrebné, konkurencia je totiž v oblasti predaja dosť silná, a tak bude odrádzať od neodôvodneného zvyšovania cien.
„Na orientáciu zákazníkov je tu duálne zobrazovanie cien, tak si budú môcť odkontrolovať ceny pred a po zavedení eura,“ povedal Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Ministerstvo pôdohospodárstva navrhuje aj zvýšenú kontrolu Protimonopolným úradom. Ten by na základe týždenného vývoja cien mohol odhadovať, či nedochádza k dohodám medzi predajcami o rovnakom zvýšení cien, tvrdí ministerstvo.
Ministerstvo je tu však na zlej adrese. „Môžeme zasiahnuť len v prípadoch zneužívania dominantného postavenia, nie sme cenovým regulátorom,“ povedal Tibor Vrzgula z Protimonopolného úradu.
Zmrazenie cien?
Cenové moratórium síce ministerstvo považuje len za krajné riešenie, ale pripravuje sa naň. Predstava je taká, že úradne by sa stanovilo percentuálne zvýšenie cien vybraných tovarov v určitom období. Takto sa vraj dá vyhnúť „skokovému zdražovaniu“.
Aký vplyv by takéto opatrenie malo na fungovanie trhu, bude podľa Karpiša závisieť od jeho nastavenia. „Ak nemôže podnikateľ premietnuť zvýšené náklady do ceny, buď zníži svoju výrobu, alebo kvalitu výrobkov.“ Ak by podľa neho bolo možné zvýšenie ceny dostatočné, tak sa s trhom nič nestane.
„Cenové moratórium má svoj význam v extrémnych prípadoch, prechod na novú menu takým podľa mňa nie je,“ povedal Eugen Jurzyca, riaditeľ inštitútu Ineko. Podľa neho by takéto opatrenie mohlo spôsobiť nedostatok tovarov na trhu.
Prezident zväzu obchodu Pavol Konštiak k tomu dodáva: „Muselo by to byť v celom reťazci, od výroby až po obchodníkov.“ Podľa neho nie je možné, aby sa cena zmrazila len u obchodníkov. „Nemôžeme predávať lacnejšie, ako nakúpime.“
