Nič z toho sa mu neprihodilo, asi aj preto je mnohými nazývaný najlepším básnikom Ameriky či laureátom života amerických chudákov. Tento opilec, bitkár a sukničkár, ktorému priatelia hovorili Hank, je údajne najprekladanejším spisovateľom Spojených štátov. V každom prípade je však autorom troch desiatok zbierok poézie a viacerých poviedok a románov, a hoci ich značná autobiografickosť veľa napovedá o jeho divokom živote, informácie o ňom z prvej ruky podáva kniha rozhovorov Tvrdí hoši píšou básně.
Jeho odpovede znejú presvedčivo („v prestávke, keď som desať rokov nepísal, sa mojím umením stalo pitie a bývanie u rôznych žien“), iné prekvapivo („čítaním poézie si zarábam na dostihové stávky, takže myslím, že čítam skôr koňom ako ľuďom“), až sa čitateľ nakoniec dozvie to, čo tušil a čo mu Bukowski povie úplne na záver: „Ak sa chcete o mne niečo dozvedieť, nikdy nečítajte žiadne interview so mnou.“
