URUMČI, BRATISLAVA. Po búrlivých protestoch, ktoré pochodeň sprevádzali v Londýne, Paríži či San Franciscu, si Peking po presune štafety do Číny vydýchol. Tento týždeň však oheň putuje do provincií, ktoré sa komunistickej vláde vzpierajú.
Tlieskali najmä Číňania
Šesťdesiat sekúnd ticha za obete zemetrasenia, potom potlesk mladých Číňanov s červenými vlajkami nalepenými na lícach a povinná štafeta 12 kilometrov, ktorú si rozdelilo dvesto bežcov. Vláda v Pekingu viac od čínskych moslimov v severozápadnej provincii Sinťiang ani nečakala. Ujgurovia, ktorí túto oblasť už vyše tisíc rokov obývajú, nemajú etnických Číňanov príliš v láske.
Asi osem miliónov Ujgurov sa hlási k sunnitom, namiesto čínskych znakov uprednostňuje arabské písmo a hovorí o diskriminácii Pekingom. Keď do Urumči včera priniesli olympijský oheň, najlepší výhľad naň mali policajti.
Bezpečnostné sily uzavreli centrum mesta a na Ľudové námestie, symbol komunistickej moci, pustili cez detektory kovu len tritisíc ľudí, zväčša čínskej národnosti.
Ostatným úrady odporúčali pozrieť si štafetu doma v televízii. Peking obviňuje Ujgurov zo separatistických snáh a skupiny bojujúce za autonómiu oblasti označuje za teroristov.
„Čo to má s nami spoločné? Je to čínska olympiáda. Nás to nezaujíma,“ povedal Azatjan, majiteľ miestneho obchodíka, agentúre AFP.
Ujguri sa cítia utláčaní
Organizátori medzi účastníkov štafety zaradili aj dvanásť moslimiek a priestor dostali aj ujgurskí tanečníci v tradičných krojoch. Čína chcela demonštrovať, že pristupuje citlivo ku kultúrnej odlišnosti Ujgurov.
Oheň ostane v Sinťiangu tri dni. Dnes ho ponesú ulicami starobylého Kašgaru. „Nikoho tam nepustia, ak nebude v pracovnej skupinke,“ citoval denník Guardian Číňana Čen Kuangšenga, ktorý býva blízko trasy pochodne.
Ujgurovia sa podobne ako Tibeťania cítia utláčaní čínskou väčšinou, ktorá obe provincie spravuje a spoločensky a ekonomicky diskriminuje.
Organizácia Amnesty International viackrát upozorňovala na porušovanie ľudských práv Ujgurov a ich zatýkanie a mučenie vo väzniciach.
Trasa pochodne
20. jún: Lhasa (Tibet)
30. jún: Lančou (Kansu)
12. júl: Ordos (Vnútorné Mongolsko)
19. júl: Jen-ťi (Ťilin)
29. júl: Čeng-čou (Chenan)
5. august: Čchengtu (Sečuán)
6. august: Peking
