ŽENEVA. Ženeva je na vlajky zvyknutá. V meste, ktoré je sídlom mnohých medzinárodných inštitúcií, však včera bola asi najväčšia koncentrácia zástav na štvorcový meter na svete.
Ženevská rozlúčka
K helvétskym krížom v oknách domov a na autách pribudli tie s polmesiacom, ako aj české. Ženeve totiž pripravili rozlúčku s turnajom Turci a Česi.
Český fanúšik z Plzne, nesúci v ruke papierovú maketu svojho brankárskeho rodáka Petra Čecha v takmer životnej veľkosti, veril, že jeho obľúbenec nebude musieť čeliť penaltám.
„Turkov vychytá už v riadnom hracom čase,“ prognózoval. Tureckému priaznivcovi, odetému do dresu Manisasporu, nebolo treba viac pri vyslovení mena Filip Hološko.
„Pozrite, tu sú podpisy všetkých hráčov, aj Filipov,“ ukazoval na podpis bývalého hráča tohto klubu na svojom drese.
Pri pohľade na českú vlajku sme sa myšlienkami vrátili o viac ako pätnásť rokov dozadu, keď ešte bola federálnou.
Ak by bola ešte dnes spoločná, kto zo Slovákov by mal isté miesto v Brucknerovom užšom výbere?
Aspoňže rozhodcovia
Škrtel, Hamšík, Vittek a to je možno všetko. Darmo, Česi odvtedy prešli inú cestu. EURO 2008 je ďalším z radu dôkazov. Slovenskú vlajku na šampionáte nesú rozhodcovia. Aspoňže tí.
Ľuboš Micheľ a jeho asistenti už dávnejšie nasadili latku vysoko a teraz sa nemôžu čudovať, že na utorkový megašláger prvej časti šampionátu medzi majstrom sveta Talianskom a vicemajstrom Francúzskom nasadili práve ich.
Hoci by nenamietali proti nominácii na ľahší zápas. „Asi sú nám najťažšie duely súdené. Berieme to však ako prejav dôvery,“ glosoval Micheľ nomináciu.
