BRATISLAVA. Teplárne, ktoré na vykurovanie začali používať biomasu, očakávajú, že od augusta budú môcť ponúknuť priemerne až o 200 korún za gigajoul nižšiu cenu, ako je cena pri vykurovaní plynom. Tvrdia to zástupcovia teplárne v Dubnici nad Váhom, ktorá na kúrenie využíva drevný odpad – drevoštiepku – a teplárne v Trenčíne, ktorá rozbieha unikátny projekt spaľovania slamy. Už v súčasnosti ponúkajú tieto teplárne ceny tepla v porovnaní s plynom v priemere o 50 korún za gigajoul nižšie.
Je to pilotný projekt
Výroba tepla spaľovaním slamy v trenčianskej teplárni je v rámci strednej Európy unikát. „Je to niečo nové a nevyskúšané,“ povedal konateľ teplárne Jozef Greňo. Dohromady podľa neho projekt pohltí asi 112 miliónov korún. „Návratnosť je asi osem rokov a je financovaný z vlastných zdrojov bez dotácií a eurofondov“.
Tepláreň plánuje postaviť ešte ďalšie dve kotolne. Cieľom je dodať 80 percent tepla cez spaľovanie biomasy. Greňo pripustil, že vstupné náklady sú oproti plynovej kotolni vyššie. „Investícia na stavbu kotolne nám zvýšila fixnú zložku ceny tepla asi o 120 korún za gigajoul na obdobie šesť rokov. Zľavu preto nie je teraz tak výrazne vidieť.“ Po šiestich rokoch však podľa neho pôjde cena výrazne dole.
Vykupujú odpad na poliach
Pri plánovaní projektu vychádzali z toho, aby mohli používať viac druhov paliva od viacerých dodávateľov, povedal Greňo. Preto technológia teplárne umožňuje spaľovať napríklad obilnú aj repkovú slamu, kukuricu a v krajnom prípade štiepku. „Máme zabezpečenú 10ročnú dodávku surovín a držíme ročnú poistnú zásobu. Vieme teda zabezpečiť stálu cenu tepla na dlhodobé časové obdobie,“ povedal. Tepláreň sa pripravuje aj na pestovanie vlastných energetických plodín. „Zatiaľ je však pre nás prijateľné zbierať slamu, ktorá leží na poli a je pre poľnohospodárov odpad,“ povedal Greňo.
Výhodou spaľovania biomasy je jej cena. Dobre sa to ukáže pri porovnaní s rastúcou cenou plynu. „Tiež napríklad nemusíme nakupovať emisné limity. Biomasa totiž nie je fosílne palivo. Koľko CO2 sa pri spaľovaní vyprodukuje, toľko rastliny spotrebujú pri svojom raste,“ povedal Greňo.
Za nevýhodu označil prácnosť a drahú dopravu. „Slamu sem vozíme v balíkoch, pripravované elektronické mýto a rast cien pohonných látok dovoz ešte zdražejú.“ Tepláreň však bude onedlho používať postupy spracovania slamy, zvyšujúce vyťaženosť kamiónov trojnásobne.
Čím viac, tým lacnejšie
Dubnická tepláreň má zásoby odpadového dreva do septembra budúceho roku. Nie je tak bezprostredne ohrozená prípadným výpadkom drevnej štiepky od iných dodávateľov. Riaditeľ teplárne Štefan Smrekovský spaľovanie biomasy považuje za kľúčové rozhodnutie. „Keby sme sa v roku 2003 nerozhodli pre biomasu, tak sa nám odpojí pri súčasných cenách plynu polovica mesta.“ Tepláreň funguje skoro stopercentne na obnoviteľné palivo.
V Dubnici nad Váhom sa teraz plánuje výstavba priemyselného parku. Tepláreň bude mať zvýšený odber. Takzvané fixné náklady sa rozpočítajú medzi väčšie množstvo dodaného tepla. „Tým sa zníži aj konečná cena pre spotrebiteľa,“ povedal Smrekovský.
Plynová pasca
Teplárne majú veľkú konkurenciu v podobe domových kotolní. Podľa Karla Hirmana zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry medzi ľuďmi kolujú „mýty“ o výhodnosti vlastnej plynovej kotolne. Agentúra sa ich na základe vlastných meraní snaží vyvrátiť a ľudí varovať pre unáhlenými rozhodnutiami.
Podľa Hirmana si treba uvedomiť, že kúrenie lacnejšou biomasou môžu využiť len domácnosti, ktoré sú pripojené na centrálne teplárne. Tí, čo majú vlastné domové kotolne, ostávajú podľa neho závislí od plynu a jeho ceny. „Sú zavretí v tej plynovej pasci“.
Analýza ukázala
Slovenská energetická a informačná agentúra (SEIA) urobila štúdiu výhodnosti vlastnej kotolne a centrálneho zásobovania tepla (CZT). Upozorňuje na mýty, ktoré sa šíria medzi obyvateľmi:
Nie je pravda, že odpojenie od CZT zníži spotrebu tepla. Ostáva rovnaká, ak sa zníži, tak na úkor tepelnej pohody.
Nie je pravda, že cena tepla vo vlastnej kotolni je pod 420 korún za gigajoul. Podľa výpočtov len variabilná zložka, položka na odpojenie a úver s úrokom je minimálne 584 korún za gigajoul. A to bez opráv, údržby a kontrol.
Pred kúpou vlastnej kotolne, vyregulujte systém, zateplite objekt, vymeňte okná. Môžete ušetriť až 50 percent na spotrebe tepla bez odpájania.
Návratnosť investície do päť rokov nie je možná. Často sa zamieňa so splatením úveru.
Ak máte vlastnú kotolňu, musíte sa o ňu starať sami. Pri neudržiavaní sa znižuje výkon a tiež narastá nebezpečenstvo poruchy.
Pri vlastnej kotolni chýba v prípade výpadku kotla záložný. Pri viacerých kotloch v teplárni sa znižuje šanca poruchy na všetkých naraz. Okrem toho existuje záložné kúrenie plynom.
Zdroj: SEIA
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
