Vidia svet ako hru s nulovým súčtom – v nej musí jeden prehrať, aby mohol iný vyhrať. Ak chcú znížiť ceny potravín, vedia to urobiť len na úkor niekoho, napríklad obchodných reťazcov. Prechod na euro je pre nich dobrou príležitosťou na pomoc ľuďom na úkor podnikov a štátu, teda tiež „len“ ľudí. Ak chceme mať viac peňazí, odporúčajú ich získať cez deficit na úkor detí alebo budúcich dôchodcov atď. Problém je, že akokoľvek masívnym presúvaním bohatstva od jednej skupiny k druhej sa jeho celková veľkosť nezvýši. Nedávno vláda schválila prvý komplexnejší materiál, Modernizačný program Slovensko 21, ktorého autori zrejme chápu, že nežijeme vo svete s dlhodobo nulovým hospodárskym rastom, v ktorom sa dá bohatnúť iba na úkor iných. Chápu, že spoločnosti môžu nájsť pravidlá hry, ktoré napríklad zmenou motivácií dokážu vytvoriť podmienky pre širšie uplatnenie vzťahov, podobajúcich sa na hry s nenulovým súčtom, na také, v ktorých môže vyhrať celé Slovensko. Ako pri realizácii mnohých opatrení navrhovaných v spomínanom dokumente. Ten odporúča napríklad zlepšovanie prispôsobivosti ekonomiky zmenám vo vonkajšom a vnútornom prostredí, vytváranie prostredia, motivujúceho rozvoj, nie direktívne určovanie priorít rozvoja, zvýšenie informovanosti spotrebiteľov na vysoko regulovaných trhoch či finančné zvýhodnenie vysokých škôl s publikačnými výstupmi v zahraničných karentovaných časopisoch. Rozhodujúca časť tohto dokumentu prináša odlišnú predstavu o spravovaní krajiny od tej, ktorú doteraz prezentovali premiér a mnohí ministri. Zásadný reálny posun len tak rýchlo nenastane, ale aj verbálny by bol užitočný. Politici predsa nevplývajú na spoločnosť len zákonmi, ale aj slovami.
Autor: Eugen Jurzyca, Inštitút pre ekonomické, sociálne reformy
