BANSKÁ BYSTRICA – Koncepcia kolektívnej ochrany obyvateľstva ukrytím do roku 2010 nie je realizovaná na dostatočnej úrovni. Za 10 rokov sa totiž nepostavil a nedokončil ani jeden úkryt v Banskobystrickom kraji. Za dôvod označil vedúci odboru civilnej ochrany krajského úradu Marián Vazan nedostatok finančných prostriedkov. „Percentuálne zabezpečenie ukrytia obyvateľstva v stálych tlakoodolných krytoch je mizivé,“ dodal šéf civilnej ochrany. Na otázku SME, či by sa za tejto situácie cítil bezpečne, odpovedá: „V súčasnosti ešte áno. Robíme kroky, aby sme všetko udržali na hranici použiteľnosti.“
Na rozdiel od Švédska či Švajčiarska, kde je stopercentné zabezpečenie občanov, u nás sa pohybuje na hranici 10 percent. Zo 600-tisícového Banskobystrického kraja by sa v prípade ohrozenia do najkvalitnejších úkrytov dostalo iba vyše 26-tisíc ľudí. Podľa Vazana ďalšie možnosti na prežitie minimálne 72 hodín bez ujmy poskytujú havarijné úkryty a úkryty budované svojpomocne v stave brannej pohotovosti štátu.
Úkrytový fond v kraji je zastaraný a stráca kvalitu. „Akútny nedostatok financií nepriaznivo vplýva na funkčnosť týchto stavieb v prípade potreby.“ Veľmi zlý technický stav napríklad úrad CO zistil v ochranných stavbách Nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici, zvolenský stály kryt v Stavoindustrii museli dokonca zrušiť pre zatekanie dažďovej vody.
„V tomto roku sa situácia čiastočne zlepšuje, pretože krajský úrad vyčlenil milión korún na rekonštrukciu krytov,“ dodáva Vazan.
Štát sa v dlhodobom výhľade bude musieť začať zaoberať aj problémom ochranných masiek a filtrov, pretože asi 360-tisíc filtrov a 237-tisíc starých typov masiek CM-3 je určených na likvidáciu. S najväčšou pravdepodobnosťou sa na tomto type ochrany budú musieť finančne podieľať aj občania. Nový typ masiek, ktorých by v kraji potrebovali okolo 200-tisíc, totiž stojí okolo 1500 korún a štát na to mať nebude.
DANIEL VRAŽDA
