Takto sa pred rokom vracali rómski azylanti. Bolo to ešte v časoch, keď bol niekoľkotýždňový pobyt v Belgicku lukratívnejší – Rómovia dostávali vreckové a štátnu prémiu. Tieto príplatky belgická vláda od tohto roka zrušila.
FOTO – ARCHÍV SME
Stanoviť typológiu rómskeho žiadateľa o azyl zo Slovenska nie je podľa odborníkov jednoduché. Doterajšie výskumy, ktoré sa v tejto súvislosti robili, poukazujú na množstvo faktorov, ktoré podmieňujú ich odchod. Sami Rómovia vysvetľujú príčiny migrácie výlučne tým, že na Slovensku sú diskriminovaní – pri hľadaní práce, vo vzdelávaní, sú vystavení rasistickým útokom.
Väčšina majoritnej populácie aj niektorí politickí predstavitelia označujú za hlavný dôvod tzv. etnoturistiku – teda že odchod Rómov niekto organizuje s cieľom na tom zarobiť, prípadne poškodiť imidž Slovenska v zahraničí. Takého hypotézy sa dosiaľ nepodarilo dokázať.
Najviac žiadateľov o azyl je z východného Slovenska, kde žijú Rómovia – Rumungri, ktorí už niekoľko storočí žili usadlým spôsobom života. „Svojimi zvykmi a tradíciami majú najbližšie ku kočovníctvu olašskí Rómovia. Je zaujímavé, že tých sa migrácia prakticky nedotkla,“ hovorí Michal Vašečka z Inštitútu pre verejné otázky.
Mylná je aj predstava, že do západnej Európy odchádzajú obyvatelia najbiednejších rómskych osád. Podľa výskumu, ktorý na východnom Slovensku v roku 2000 organizovala Medzinárodná organizácia pre migráciu, väčšinou ide o obyvateľov miest a väčších dedín, s vyšším spoločenským statusom a aspoň základným vzdelaním. Ide o rómsku strednú vrstvu, ktorá sa počas socializmu vytvorila z Rómov, ktorí žili v mestách, pracovali a za prácou aj cestovali – do Ostravy, do Prahy. Podľa sociológov práve pre týchto Rómov znamenala zmena v roku 1989 najväčší obrat k horšiemu – prišli o zamestnanie, boli vysťahovaní z centier miest a nútení vrátiť sa k životu v tradičných rómskych komunitách.
(mar)
