
Ilustračné foto - TASR
BRATISLAVA – 108 žiadostí slovenských Rómov o azyl v Belgicku a 100 v Dánsku by mohlo spôsobiť, že do všetkých krajín Európskej únie budeme potrebovať víza.
Vážnosť situácie si uvedomila vláda, ktorá včera mimoriadne rokovala o situácii. Minister vnútra Ladislav Pittner prisľúbil preveriť skutočnosti, na ktoré upozornil hovorca rómskeho parlamentu Ladislav Richter. „Podľa informácie, ktorú včera L. Richter tlmočil sekcii vyšetrovania, o Rómov, ktorí odišli do Belgicka, sa počas ich pobytu stará nemenovaná súkromná bezpečnostná služba a mimovládna organizácia Opre Roma z Belgicka,“ povedal pre SME hovorca sekcie vyšetrovania Stanislav Ryban. Richterove informácie však nedokazujú, že by došlo k spáchaniu trestného činu, slovenská polícia preto nemôže začať vyšetrovanie.
Podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Pál Csáky včera nekomentoval nový vzrast rómskej emigrácie. „Súčasnú situáciu pokladá skôr za patriacu do kompetencie ministra vnútra a ministra zahraničia. V najbližších dňoch bude s nimi iniciovať stretnutie,“ povedal jeho hovorca Péter Miklósi.
Víza: bolo by to nefér
„Ak by sa pre 90 rómskych žiadostí o azyl spustila na Slovensko železná opona, považovali by sme to za politicky neférové,“ vyhlásil minister zahraničia Eduard Kukan. Podľa neho má otázka rómskych žiadateľov o azyl v Belgicku aj vnútropolitické dimenzie. Kukan a Pittner budú telefonovať svojim belgickým partnerom a apelovať na nich, aby prijali seriózne politické rozhodnutie. „Skúsenosti z iných krajín, ktoré si pri vybavovaní žiadosti o azyl počínajú omnoho razantnejšie, svedčia o nízkom počte žiadostí o azyl,“ povedal Kukan.
Peniaze už len na cestu
Hoci Belgicko od začiatku tohto roka svoju azylovú politiku zmenilo, stále umožňuje žiadateľom v krajine pobudnúť niekoľko týždňov. Žiadatelia na rozdiel od predchádzajúcich rokov už nedostávajú počas azylovej procedúry sociálne dávky, nedostanú ani prémiu 10-tisíc belgických frankov pri návrate domov – belgický fond na sociálne príspevky pre azylantov je prázdny. Dostanú len peniaze na spiatočnú cestu domov. Podľa ministra vnútra Pittnera si Rómovia peniaze nechávajú a v Belgicku ostávajú ilegálne.
V Dánsku sú slovenskí Rómovia vybavovaní v urýchlenom konaní a v priebehu niekoľkých dní bez možnosti odvolania dostávajú zamietavé stanovisko.
Čo s navrátilcami?
Podľa Daniely Stábovej, riaditeľky slovenskej pobočky Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM), ktorá sa zaoberá repatriáciou migrantov, organizácia ešte nemá správy, že by medzi terajšími žiadateľmi boli takí, ktorí už v zahraničí boli. „Medzinárodná organizácia pre migráciu minulý rok pomáhala pri návrate na Slovensko vyše tisíc žiadateľom o azyl. Ak sú však medzi terajšími žiadateľmi takí, ktorým sme už raz poskytli pomoc pri návrate, druhý raz na ňu už nemajú nárok,“ povedala Stábová.
Podľa skúseností organizácie so situáciou navrátilcov zo skorších emigračných vĺn sa Rómovia po návrate stretávali s množstvom najmä administratívnych prekážok, ktoré im sťažovali začlenenie sa späť do normálneho života. „Ukazuje sa, že všetky programy zamerané na repatriáciu a zlepšenie situácie navrátilcov treba robiť oveľa pružnejšie,“ hovorí Stábová. (mar)