BRUSEL, DUBLIN. Piatok trinásteho bol včera smutným dňom pre všetkých euronadšencov. Keltský tiger včera potvrdil svoju nezávislú povahu. Írsko v referende odmietlo Lisabonskú zmluvu. Proti sa postavilo 53,4 percenta voličov.
Íri povedali jasné nie. Podporovateľom zmluvy nepomohla ani relatívne vysoká účasť a kampaň väčšiny parlamentných strán. Zvíťazil strach z vplyvu veľkých štátov a túžba zostať nezávislí.
„Íri sú hrdý národ, ťažko si vybojovali nezávislosť od Londýna a nechcú, aby ich únia valcovala,“ povedala politologička Annelin Andersenová z univerzity v Limericku.
Európa sa hnevá potichu
Obavy z Bruselu sa splnili a Európska únia sa ani na druhý pokus nedokáže dohodnúť na základných pravidlách. Silnejší text euroústavy pred tromi rokmi potopili Francúzi a Holanďania. Lisabonská zmluva mala byť zjemnenou zmluvou prijateľnou pre všetkých.
Najviac írske nie vydesilo Francúzov. Paríž preberá v júli od Slovincov predsedníctvo v Európskej únii. Namiesto silných tém imigrácie a spoločnej obrany tak bude prezident Nicolas Sarkozy musieť riešiť problém, ako udržať úniu pohromade.
Oficiálne francúzske reakcie boli najmä pre skúsenosť s eurozmluvou umiernené. „Bolo by od nás arogantné dávať Írom lekcie. Nemôžeme nikoho nútiť, aby hlasoval opäť,“ hovorí pre SME Pierre Menat, ktorý riadi európsku sekciu na ministerstve zahraničných vecí.
Ako ďalej?
S írskym NIE Lisabonskej zmluve sa únia nerozpadne. Presný scenár následných krokov však Európa nemá. Po včerajšku je jasné len to, že štáty, ktoré o zmluve ešte nehlasovali, tak majú urobiť.
Európski diplomati po vyhlásení výsledkov tvrdili, že reforma únie nie je mŕtva. V kuloároch však vládlo obrovské sklamanie. Írov považujú za nevďačný národ, ktorý na integrácii zarobil, a teraz Brusel odkopol.
„Zmluva nie je pochovaná, mali by sme nájsť spoločnú cestu,“ povedal predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Nepovedal však, ako sa majú únia a Írsko so situáciou vyrovnať. K jeho výzve na pokračovanie ratifikácie sa pridali aj lídri európskych veľmocí Nicolas Sarkozy, Angela Merkelová a Gordon Brown.
Na pokračovanie ratifikácie vyzýva aj Slovensko.
Ako prvá na rane je Veľká Británia, ktorá má proces ukončiť na budúci týždeň. Premiér Gordon Brown je po írskom odmietnutí pod silným tlakom opozície i rebelov vo vlastnej strane, aby ratifikáciu zastavil.
Očakáva sa, že pokračovať budú aj Poliaci a Švédi.
Lisabonskú zmluvu niektorí politici už pochovali. O definitívnom konci hovoril napríklad francúzsky premiér Francois Fillon.
Nebezpeční Česi
Problémy môžu robiť Česi. Vládna ODS sa včera nevedela dohodnúť.
Podľa premiéra Mirka Topolánka môže únia ďalej fungovať aj bez Lisabonskej zmluvy. Tvrdší bol prezident Václav Klaus: „Projekt Lisabonskej zmluvy rozhodnutím írskych voličov skončil a v jeho ratifikácii už nie je možné pokračovať.“ Klaus je známy euroskeptik. Bez podpory jeho materskej strany ODS zmluva nemôže prejsť českým Senátom.
Európski lídri sa na budúci týždeň stretnú v Bruseli a zrejme vyzvú Írsko, aby samo navrhlo riešenie súčasnej krízy. Dublin sa tak dostane pod tlak, aby umožnil ostatným pokračovať v integrácií.
Šéf ústavnoprávneho výboru Európskeho parlamentu Jo Leinen dokonca pripustil, že Írsko môže byť donútené úniu opustiť.
Čo bude ďalej
Únia dnes presne nevie, ako sa vyrovnať s írskym NIE.
V hre sú štyri možnosti.
1. PrehraPolitici postupne dospejú k názoru, že Lisabonskú zmluvu už nijako nepretlačia a pochovajú ju. Únia pôjde ďalej podľa zmluvy z Nice, ktorú hlavne väčšie krajiny nenávidia, pretože pripisuje neúmerne veľký vplyv stredne veľkým štátom. Zmluvu z Nice by museli novelizovať: musel by sa znížiť počet členov Európskej komisie a europoslancov.
2. Ešte raz od začiatkuHlavy členských štátov znovu zasadnú k „rysovacím doskám“ a spíšu novú zmluvu. Od tej lisabonskej by sa ale pravdepodobne príliš nelíšila a preto by obsahovala riziko nového zamietnutia. Sama Lisabonská zmluva je už reparát na zmietnutú euroústavu.
3. Bez ÍrskaPokračujúca ratifikácia Lisabonskej zmluvy povedie k výsledku 26:1. Text schvália všetky štáty s výnimkou Írska, pretože len tam sa musí konať referendum. Írsko by potom asi čakalo druhé referendum, a to buď o rovnakom texte, alebo o rovnakom texte očistenom o výnimky, ktoré by si dublinská vláda medzitým vyrokovala. Podobne vyhoveli napríklad Dánom, keď zamietli Maastrichtskú zmluvu. Opakovanie plebiscitu o lisabonskom texte zatiaľ írska vláda vylučuje.
4. Len to najnutnejšieDokončenie ratifikácie s výsledkom 26:1 dáva Lisabonskej zmluve legitimitu a lídri vyhlasujú, že sa obsahu nie je možné len tak vzdať. Štáty sa preto rozhodnú vybrať zo zmluvy len najnutnejšie pasáže o reforme inštitúcií, ktoré neznamenajú prenos ďalších kompetencií na Brusel a nevyžadovali by si ani súhlas voličov, ale len parlamentov. Súhrn zmien by sa potom pridal napríklad k prístupovej dohode Chorvátska v roku 2009/2010 a oboje sa schválilo naraz. Aj tento jemný chirurgický zákrok by však sprevádzali komplikácie, napríklad spor, či ustanovenie európskeho prezidenta je alebo nie je prenosom suverenity.
Kateřina Šafaříková, Brusel
Koniec zmluvy hrozil aj na Slovensku
Lisabonská zmluva zatriasla aj slovenskou politickou scénou.
Na začiatku sa zdalo – a premiér Robert Fico to verejene vyhlasoval – že Slovensko bude jednou z prvých krajín, ktoré zmluvu podporia. Vážne výhrady k dokumentu malo vtedy iba KDH.
Zmluve však do cesty prišiel kontroverzný tlačový zákon, ku ktorému mali výhrady nielen novinári a vydavatelia, ale aj opozícia.
Pravica sa na stretnutí predsedov v januári dohodla, že podporu zmluve vysloví výmenou za stiahnutie, alebo výrazné úpravy v tlačovom zákone.
Opozícia bola jednotná iba do apríla. Vtedy koalícia odhlasovala tlačový zákon a SMK podporila Lisabonskú zmluvu.
Tento krok viedol zatiaľ k najvážnejšej roztržke v opozícii v tomto volebnom období. Od toho času sú dovtedy pravidelné opozičné schôdzky len stretnutiami SDKÚ a KDH.
Robert Fico, ktorý kritizoval opozíciu za podmieňovanie súhlasu so zmluvou zmenami v tlačovom zákone a opozíciu obviňoval z vydierania, sa k výsledkom írskeho referenda zatiaľ nevyjadril. Po svojej hovorkyni odkázal, že to urobí až po tom, ako Dublin oznámi oficiálne výsledky hlasovania.
(knm)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Autor: Kateřina Šafaříková Štefan Hudec