BRATISLAVA. Beh Jozefa Plachého zo stuttgartského stretnutia Európa – Amerika 31. júla 1969 sa dostal na dlhý čas do titulnej zvučky vtedajšej športovej relácie Góly – body – sekundy. Dvadsaťročný košický rodák dosiahol vtedy na 800 metrov výnimočný čas 1:45,4 min. Vyhlásili ho za najhodnotnejší výkon ostro sledovaného stretnutia, v tom čase po olympiáde najdôležitejšieho. Majstrovstvá sveta ešte neboli.
Predvčerom ho prekonal 21–ročný odchovanec trenčianskej atletiky Jozef Repčík. V Ostrave zabehol 1:44,94.
Repčík je rýchlejší
„Už som sa obával, že rekord ma prežije. Našťastie, našiel sa pokoriteľ. Rekordy sú na to, aby sa prekonávali,“ hovoril Plachý, piaty bežec na 800 m na mexickej olympiáde 1968.
Prvá vec, ktorá spája legendu a súčasníka, je mladý vek, v ktorom zabehli špičkové časy. Hoci ten Plachého bol v danom čase svetový. „Aj Repčík sa tam môže dostať. Musí takticky dospieť. Je však rýchlejší, ako som bol ja. Existujú na to ľahké vedecké počty. Dve štvorstovky niečo nad 47 sekúnd, plus desať sekúnd. Vyjde vám okolo 1:44 – 1:45. Jozef rýchlosť má. Treba si to takticky rozvrhnúť,“ vysvetľoval Plachý.
Bývalý rekordér je s Jozefom Repčíkom často. Obaja tento rok v Starom Smokovci dávali základy mladým nádejám. Rodák z Brezovej pod Bradlom si popritom výdatne zatrénoval, Plachý mu radil.
„Hovoril som mu – dnes sa na veľkých pretekoch nebehá na čas, ale na víťazstvo. Repčík má výborné fyzické parametre, je vysoký. Rátal som, že skoro prekoná môj rekord. Rýchlosť na mítingoch s vodičmi a taktika na veľkých podujatiach sú však dve veci. Repčík sa zlepšil o senzačných 1,46 sekundy. Ale nepôsobí ako mnohí rýchlovykvasení bežci. Verím, že sa na OH v Pekingu dostane do finále,“ predpovedal Plachý. Išiel v prognózach ďalej: „Má 21. Jeho najlepší čas by mal prísť o štyri roky. Myslím si, že pôjde v mojich šľapajách. Bude behať 800 i 1500 metrov.“
Osemstovka – naša pýcha
Osemstovka sa stala slovenskou pýchou. Plachý ju považuje za kráľovskú disciplínu. „Spája rýchlosť aj vytrvalosť. Predovšetkým však musíte pri nej myslieť. Nie je to ako šprint. Rozbehnem sa a dobehnem.“
Na čele európskych tabuliek je na tejto trati aj Lucia Klocová časom 1:58,89 min.
Dávno neboli dvaja Slováci na čele kontinentálnych tabuliek v jednej disciplíne. „Asi sa nezmýlim, ale naposledy som to bol ja a Jozefína Čerchlanová práve na osemstovke,“ pripomenul Plachý. Najstarší slovenský rekord drží Eva Glesková na 100 metrov. Čas 11, 29 s zabehla v októbri 1968 v Mexiku.
Rátal som, že Repčík skoro prekoná môj rekord. Zlepšil sa senzačne o 1,46 sekundy. Ale nepôsobí ako mnohí rýchlovykvasení bežci, ktorí zažiaria a zhasnú. Verím, že sa na OH v Pekingu dostane do finále.
Jozef Plachý, piaty z OH 1968 na 800 m
Autor: Peter Fukatsch Pavol Spál
