BRATISLAVA. Kuba má nového hrdinu. Svetového rekordéra v americkej disciplíne, hoci od júla 2006 ho držal Číňan Liu Siang (12,88 s).
Robles pripomína v civile študenta katolíckej univerzity. Nosí okuliare, na krku mu vždy visí veľký krížik.
Emóciami nie je typický obyvateľ Karibiku, je nezvyčajne pokorný. Emócie skrýva, hoci vo štvrtok v Ostrave sa im neubránil.
Keď zbadal na tabuli čas 12,87, prepukla kubánska rumba skromného Dayrona v plnej výbušnosti.
Na tabuli bolo najprv 12,88 - „iba“ vyrovnaný rekord, v šprintoch však čas veľmi často poskočí po upresnení o stotinu.
„Vlani som to u vás pokazil, prehral som na celej čiare. Musel som si napraviť povesť,“ smial sa dlháň Robles (190 cm) v mixzóne.
Pomáhal manažér
Dayron, muž na roztrhanie, odpovedal tu a tam po španielsky, občas vôbec. Nevie po anglicky. Pribehol Kubáncov manažér, v chvate vysvetľoval.
„Dayron hovorí, že všetko bolo perfektné. Počasie, diváci, dobrá konkurencia.“
Aj SME venoval pár sekúnd. „Človek má niekedy už pri budíčku taký zvláštny pocit, že v ten deň bude všetko dobré. Mal som super náladu. Vôbec som nebol napätý. Ideálny beh asi neexistuje, chybičky tam zrejme boli. Vedel som, že bežím rýchlo. Svetový rekord je nečakaná senzácia,“ povedal pokojne s okuliarmi na korienku nosa.
Robles bol nádejný junior, druhý na MS tejto kategórie. Vlani upozornil viacerými cennými víťazstvami na chýrnych mítingoch.
Na svetovom šampionáte v Osake skončil štvrtý, hoci mal vyššie ambície. Na tohtoročnom halovom šampionáte vo Valencii mal byť na šesťdesiatke hitom podujatia jeho súboj s olympijským víťazom Liu Siangom. Obaja sa stretli už v rozbehu.
Zbabraná Valencia
Dayron ho zbabral ako malý chlapec. Štart opticky vyzeral chybný. Robles zostal stáť, rozhodca však bežcov pustil. Keď sa spamätal, súperi mali azda päťmetrový náskok.
„Už sa na to nepýtajte. Zachoval som sa hlúpo,“ povedal.
Teraz bežal sústredene cez všetkých desať prekážok. Možno v závere, uvedomujúc si veľký odstup od súperov, zbytočne spomalil.
Manažér Tony Cambell podotkol: „Mohlo to byť aj 12,84 s.“
Robles sa s Liuom do pekinskej olympiády nestretne.
„Nemôžem ovplyvniť jeho program,“ prehodil Kubánec. Naznačil, že sa konkurenti vo veľkej láske nemajú. „Chcel som sa naučiť pár slov po mandarínsky, aby som Lia doma pekne pozdravil. Ale nechcem ho dráždiť,“ usmial sa Dayron Robles.
Kamarát s Boltom
Kubánec je veľký kamarát s jamajským svetovým rekordérom na stovku Usainom Boltom (9,72 v tomto roku).
„Sme rovesníci. Od juniorských súťaží sa stretávame na Panamerických hrách. Obaja sa sústreďujeme na olympiádu. Po nej však s Boltom rekordy oslávime. Do rána.“
Dayron sa včera ráno v Ostrave dozvedel, že jeho úžasný výkon oslavovala Havana, on pochádza z Guantánama, v uliciach - do rána.
Slovenský rekordér na 110 m prek. (13,13 s z júla 1997), bronzový medailista z MS v Aténach Igor Kováč sledoval Roblesov úžasný beh z ostravskej tribúny. „Bol to zážitok. Bežal čistúčko, neškrtol ani jednu prekážku. Vedel som, že to bude veľký čas. Sedel som asi na úrovni 30 metrov. Do cieľa som až tak dobre nevidel. Rozdiel medzi Kubáncom a skvelým Američanom Trammellom bol asi štyri metre. To bolo veľavravné.“
Tipoval čas pod trinásť
Kováč však priznal, že tipnúť presný čas možno s toleranciou približne dvoch - troch desatín. „Ani najväčší fachman nedokáže v šprintoch posúdiť nuansy a chybičky. Vždy sme boli múdrejší až po opakovaných záberoch. Ale tipoval som 13 sekúnd, možno o niečo pod. Veľkým zážitkom bola pre mňa úžasná radosť Dayrona, keď mu na tabuli vyskočil opravený čas.“
Náš prvý medailista z majstrovstiev sveta od roku 1993 behal za Československo i Slovensko s najväčšími hviezdami. V Aténach 1997 prehral iba s Američanom Allenom Johnsonom a Britom Colinom Jacksonom.
Slováka istý čas označovali za jediného bieleho prekážkara schopného zdolať šprintérov čiernej pleti. Svetový rekord však naživo videl vo štvrtok prvý raz. „Možno druhý, nie som si istý. Keď Colin Jackson zabehol v Stuttgarte 1993 svetový rekord, bol som na MS, ale vypadol som v semifinále. Či som sa bol pozrieť na finále, si namojdušu, presne nepamätám. Samozrejme, že zo záznamu som ten beh videl veľakrát.“
