BRATISLAVA. Kto istý čas pracuje pre nejakú firmu, hoci nie je jej riadnym zamestnancom, musí mať už od prvého dňa rovnaké práva, ako keby ním bol. Výnimky majú byť možné iba na základe dohody odborov so zamestnávateľom.
Tento týždeň sa na tom dohodli ministri práce krajín Európskej únie.
Na Slovensku už platí, že pracovné podmienky „dočasného zamestnanca“ musia byť rovnaké, ako má ten, kto by vykonával takú prácu ako on.
Sú však krajiny, kde to neplatí. Napríklad vo Veľkej Británii sa odbory so zamestnávateľmi dohodli, že najímaní pracovníci budú mať rovnaké práva ako riadni zamestnanci až po 12 týždňoch práce, napísala ČTK.
Aj náš Zákonník robí rozdiely
Istý rozdiel medzi zamestnancami však robí aj slovenské právo.
Zákonník práce, ktorý platí od minulého septembra, napríklad neumožňuje stále obnovovanie pracovného pomeru na určitý čas. Na dočasné zamestnávanie sa to však nevzťahuje.
Výnimku zákon robí aj v prípade mzdy. Hovorí, že pracovník, ktorého si niekto najal na menej ako tri mesiace, nemusí mať „rovnako priaznivé“ mzdové podmienky ako riadny zamestnanec. To znamená, že môže dostávať nižšiu mzdu.
Právo prideliť svojho zamestnanca nejakej firme, ktorá ho potrebuje, majú „agentúry dočasného zamestnávania“, ako aj samotní zamestnávatelia. Zákonník hovorí, že so zamestnancom možno dohodnúť, že ho na istý čas využije niekto iný a to bude jeho „užívateľský zamestnávateľ“.
Zamestnávatelia sú proti
Slovensko vo všeobecnosti súhlasí s návrhom smernice. Ministerka práce Viera Tomanová hovorí, že sa takto sprehľadní právne postavenie dočasných zamestnancov a zabezpečí ich ochrana.
Nie je vhodné, aby agentúry, ktoré takýchto ľudí ponúkajú ako svojich zamestnancov, mali dlhšie výnimku pri ich odmeňovaní, povedala.
Ministerka za dôležité považuje aj to, že využívanie takejto práce by bolo obmedzené alebo zakázané len v odôvodnených prípadoch. „Dočasné prideľovanie pracovníkov rôznym zamestnávateľom dokáže pružne reagovať na potreby trhu a umožňuje nezamestnaným nájsť si prácu,“ vyhlásila.
Republiková únia zamestnávateľov to naopak považuje za problém. Jej hovorca Martin Hošták povedal, že „naše ministerstvo práce ani nedokázalo vyrokovať výnimku prvých troch mesiacov“, ako sa to podarilo Británii. To podľa neho bude mať negatívny dosah na zamestnávateľov v každom odvetví so sezónnym návalom práce, a to v podobe zvýšených mzdových nákladov.
Dočasné zamestnávanie
Tento spôsob zamestnávania sa osvedčuje najmä pri sezónnych a nárazových prácach, keď podniky na istý čas potrebujú viac pracovníkov, ako majú vo vlastných radoch, alebo potrebujú nahradiť niekoho, kto je dlhodobo chorý.
Zamestnávatelia to využívajú aj pre nedostatok vhodnej pracovnej sily v mieste ich výroby.
Napríklad agentúra My-Stav zo Svidníka prideľuje svojich zamestnancov na prácu v elektrotechnickom i elektronickokm priemysle, výrobe nábytku, potravinárstve, automobilovom priemysle. Vo firme nám povedali, že nikoho neprideľujú na menej ako tri mesiace, takže pre nich by sa smernicou, na návrhu ktorej sa ministri práce dohodli, vlastne nič nezmenilo.
Dopyt po takýchto službách je v celej Európskej únii. ČTK informovala, že podľa údajov Európskej komisie pracuje prostredníctvom agentúr okolo osem miliónov ľudí, pričom ide o ľudí z rôznych krajín únie vrátane Slovenska.
Dočasná práca
Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môže so zamestnancom písomne dohodnúť, že ho na istý čas dá niekomu „do užívania“.
Mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady a tak ďalej mu poskytuje ten, kto ho ako svojho zamestnanca niekomu pridelil.
Pracovné podmienky takéhoto zamestnanca musia byť rovnako priaznivé ako toho, kto by tam vykonával takú prácu ako on. To sa nevyžaduje iba vtedy, ak ho pridelili na menej ako tri mesiace.
Aj sám zamestnávateľ alebo agentúra sa môže s nejakou firmou dohodnúť, že jej niekoho dočasne pridelí; zamestnávateľ to však môže urobiť iba vtedy, ak na to má objektívne prevádzkové dôvody.
(joč)
