dosť čudná. Kedysi to bola štvrť dobre známa množstvom obchodov s elektrospotrebičmi. Pre obrovskú koncentráciu tam bola veľká konkurencia a ich ceny nižšie než hocikde inde. Ale odkedy sa začiatkom deväťdesiatych rokov stali obľúbené počítače, Akihabara zmenila svoju tvár.

Chlapcov, ktorí večne sedia doma absolútne pohltení svojimi koníčkami, voláme v Japonsku otaku. Majú tendenciu komunikovať viac cez internet, akoby ani nedokázali žiť v realite. Pre nich sa Akihabara stala rajom. Typickí otaku sú fanúšikmi animovaných filmov a počítačových hier. Pravdepodobne sa vo virtuálnom svete cítia pohodlnejšie. Áno, tam sú doma. So zvyšujúcim sa počtom obchodov predávajúcich animácie, hry a ďalšie produkty s tým súvisiace zvýšila sa v Akihabare aj koncentrácia chlapcov otaku. Dá sa povedať, že Akihabara je dnes ich "hlavným mestom". Je tam trhovisko s komiksovými samizdatmi. Po ulici chodia dievčatá oblečené za postavy z animovaných seriálov. Také robia aj čašníčky v miestnych kaviarňach. Sú stelesnením snov, sú idolmi chlapcov otaku. Akihabara má aj svoj špecifický jazyk, tanečné štýly, v nedeľu je hlavná ulica pre dopravu uzatvorená, aby mali chodci voľnosť pohybu.

V tejto Akihabare 8. júna 2008 besnel a vyčíňal 25-ročný muž, ktorý na prenajatom nákladnom aute v plnej rýchlosti najskôr vrazil na hlavnej križovatke do davu ľudí, potom z automobilu vystúpil a nožom pichal chodcov hlava-nehlava. Pokojná nákupná nedeľa sa v Akihabare premenila na peklo. Krátko po incidente muža zadržala polícia. Ostalo po ňom sedem mŕtvych a desať zranených. Išlo o pripravovaný čin.

Muž z Akihabary s obľubou otváral na internete diskusné fóra prostredníctvom svojho mobilu. Za posledný mesiac sa údajne pripojil tritisíckrát. Aj v osudné ráno na pokračovanie vysielal správy: "Idem zabíjať do Akihabary, zaútočím autom, a keď nebudem môcť prejsť ďalej, použijem nôž." "Už som v Akihabare." "Nastal čas..." Po týchto správach scenár naplnil.

Údajne ide o typ človeka otaku. Pravidelne vraj hrával v Akihabare počítačové hry, pozeral animácie, navštevoval kaviarne s obsluhou dievčat prezlečených za slúžky v európskom štýle, ktoré sa zákazníkom prihovárajú maznavým sladkým hláskom a detinsky gestikulujú. V reálnom živote tento muž nemal priateľku, z čoho pravdepodobne pramenil jeho silný komplex. "Koreňom všetkého zla je, že nemám priateľku," aj takúto správu vyslal. Vyjadril tiež nespokojnosť so svojou prácou. Zdá sa, že mal obavy zo straty zamestnania. Prečo sa večne nespokojný muž, odcudzený a zatrpknutý proti spoločnosti potreboval prejaviť práve týmto spôsobom? "Chcel som len zabiť veľa ľudí," povedal polícii. Prečo bola jeho cieľom práve Akihabara? Veď Tokio má toľko štvrtí plných ľudí! Možno chcel "zažiariť" práve v milovanej Akihabare. Motív besnenia šialenca stále vyšetrujú.

Autor: Masahiko