tov. Pritom keby sme v Extralige pískali podľa medzinárodného metra, nemal by kto hrať, väčšina hráčov by sa nepohla z trestnej lavice,“ triezvo porovnáva hokejový rozhodca Vladimír Mihálik. Tridsaťosemročný rodák z Topoľčian odpíska na blížiacich sa MS v Nemecku s červenými páskami hlavného už svoj štvrtý šampionát A-kategórie za sebou. V tvrdej konkurencii sa vždy prepískal až do semifinále, vlani viedol aj duel o bronz Kanada – Fínsko.
Okrem neho budú v Nemecku v akcii ešte dvaja čiaroví zo Slovenska – Košičan Rudolf Lauff a Bratislavčan Karol Popovič.
„Svetový šampionát je pre každého rozhodcu sviatkom, mne trochu prekáža jeho dĺžka a s tým súvisiace odlúčenie od rodiny,“ pokračuje už ostrieľaný V. Mihálik, ktorý sa nenechá na ľade ničím rozhádzať. V roku 1998 v prípravnom stretnutí Švajčiarsko – Kanada v Klotene pred MS udelil vyše 250 trestných minút. „Sú také zápasy, že hokejisti sa chcú iba biť. Tam nič nenarobíte, treba len nestrácať prehľad – komu a koľko. Pri takýchto masovkách je dôležitá spolupráca s boxom trestomeračov. Na druhej strane nezabudnem na príjemnú skúsenosť z predvlaňajších MS v Nórsku. Kanadská hviezda Rob Blake, v tom čase kapitán Los Angeles, mala nejakú nejasnosť, jeho spoluhráči nezvykle búrlivo protestovali. Dvoma vetami sme si všetko vysvetlili, zdvorilo sa mi poďakoval a pokračovalo sa bez problémov v hre. Pritom išlo o superhviezdu NHL,“ spomína bývalý útočník Topoľčian, kde hrával s generáciou Miloša Reháka, zvaného Kichta, Fleischera. Sládečka. Z dresu „žochárov“ počas štúdia na vysokej škole lesníckej a drevárskej prestúpil do Zvolena, kde mu však stopol kariéru bolestivý zásah puku do členka. Dnes strieľa góly za žiakov Topoľčian jeho 13-ročný syn Martin, útočník.
V. Mihálik sa venuje hokeju popri firme na výrobu čalúnených sedačiek, ktorú riadi spolu s bratom. Najradšej oddychuje na chalupe pri Duchonke, kde potichu sníva o svojej poslednej rozhodcovskej méte – o budúcoročnej olympiáde v Salt Lake City.
VOJTECH JURKOVIČ
