BRATISLAVA. Jana Kokošková a Veronika Holubová sú nepočujúce vysokoškoláčky. Jana základné vzdelanie absolvovala v bežnej škole a učila sa metódami ako počujúce deti. Veronika chodila do špeciálnej školy pre sluchovo postihnutých a jej vzdelávanie bolo prispôsobené potrebám. Kým tá prvá sa viac-menej pohybovala v spoločnosti nepočujúcich, druhá s rovnakým postihnutím bola odmalička v komunite počujúcich. Stretli sa až na bežnej strednej škole. Dnes ako vysokoškoláčky hovoria, že školská aj sociálna integrácia im umožnila spoznať život tak vo svete počujúcich, ako aj nepočujúcich. A je len na nich, ktorý svet uprednostnia.
O svojej školskej integrácii hovorili nedávno na vedeckej konferencii na túto tému.
Spolunažívanie
Alica Vančová, vedúca katedry špeciálnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského hovorí, že pre vzdelávanie žiakov s postihnutiami a narušeniami, teda so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, v súčasnosti existujú vedľa seba dva základné modely: segregačný a integračný. "Je na slobodnej vôli rodiča, ktorú možnosť pre dieťa vyberie," povedala.
Filozofia integrácie je dnes postavená na princípe partnerského spolunažívania zdravých a postihnutých. Integrácia je tak spoločným problémom postihnutých aj nepostihnutých.
Potvrdzujú to aj skúsenosti základných a stredných škôl. V Základnej škole na Križkovej ulici v Kremnici majú tento rok troch telesne postihnutých žiakov. Riaditeľ školy Peter Weis hovorí, že preto nevyhnutne potrebovali kúpiť schodolez. Nie je to lacná záležitosť, ale nakoniec sa im to podarilo. Pre žiakov je to veľký prínos. Jeden z nich je úplne imobilný a dvaja síce dokážu chodiť, ale pohyb po schodoch im robil problémy. So žiakmi pracujú aj asistenti. Jeden z chlapcov neudrží pero, takže asistent mu píše poznámky a podobne. Na škole majú tiež integrovaných žiakov s ľahkou mozgovou disfunkciou. Tým sa pedagógovia venujú aj individuálne, predovšetkým na hodinách matematiky a slovenského jazyka.
V Základnej škole s materskou školou v Haliči majú v bežných triedach integrovaných dvoch žiakov s mentálnym postihnutím. Okrem toho majú v škole aj štyri špeciálne triedy, kde sa cielene venujú problémovým skupinám žiakov. "Proces integrácie zvládame bez akýchkoľvek problémov," hovorí riaditeľ Dušan Šimov.
Integrácia obohacuje
Práca s integrovaným žiakom si vyžaduje nielen individuálny prístup učiteľa, ale aj veľa prípravy učebných materiálov. Oľga Bertová z bratislavského Gymnázia na Vazovovej ulici tvrdí, že aj keď je integrácia postihnutých žiakov náročná, obohacuje žiakov, učiteľov aj integrovaného jedinca. Každému niečo dáva.
