BRATISLAVA. Kto chce pracovať dlhšie ako 48 hodín týždenne, bude môcť. Európska únia chystá isté uvoľnenie pravidiel dĺžky pracovného času.
Ministri práce jej krajín sa v utorok dohodli, že týždenné maximum, ktoré človek môže odpracovať u jedného zamestnávateľa, ostane 48 hodín. Zamestnanec sa však môže rozhodnúť pracovať dlhšie.
Z návrhu smernice, na ktorom sa ministri dohadovali štyri roky, vyplýva, že napríklad zdravotníci a hasiči by mohli pracovať aj 60 a v určitých prípadoch až 65 hodín týždenne.
Odbory sú proti
České Lidové noviny píšu, že návrh smernice uprednostňuje dohodu odborov a zamestnávateľov pred uzákonenými pravidlami. Zákon má len vymedziť mantinely, ostatné si majú dohodnúť tí, ktorých sa to týka. „Posilňuje to sociálny dialóg,“ vyhlásil eurokomisár pre zamestnanosť Vladimír Špidla.
Európska odborová konfederácia má však o navrhnutom maxime pracovného času pochybnosti. Šéf českých lekárskych odborov Martin Engel už dokonca avizoval „celoeurópske protesty“.
Aj hovorca slovenskej odborovej konfederácie Ľubomír Čierny hovorí, že s predĺžením pracovného času by nemohli súhlasiť. „Naši predkovia bojovali za osemhodinový pracovný čas.“
Naša ministerka je za
Slovenská ministerka práce Viera Tomanová považuje návrh za vyvážený zo všetkých stránok. Hoci sama presadzovala obmedzenie pracovného času, neprekážajú jej ani navrhnuté limity.
„Poskytujú široké možnosti sociálnym partnerom,“ tlmočila jej stanovisko Barbora Petrová z mediálneho oddelenia ministerstva.
Ministerka možnosť výnimky pokladá „za potrebnú na dosiahnutie vysokej flexibility trhu práce“. Trvá len na účinnej ochrane zdravia zamestnanca a jeho bezpečnosti pri práci.
Zatiaľ čo socialistické strany z krajín Európskej únie sú za presné vymedzenie a obmedzenie pracovného času, v liberálnejších ekonomikách, ako je britská, je to považované za vec jednotlivca.
Výnimku zo 48-hodinového pracovného týždňa majú momentálne na Slovensku iba zdravotníci. Tí môžu týždenne odpracovať až 56 hodín v priemere vrátane nadčasov, čo je o osem viac ako ostatní.
Slovenský odborový zväz zdravotníctva ešte včera nový návrh nepoznal. Jeho podpredseda Andrej Kučinský len povedal, že aj keď zákon obmedzuje pracovný čas, „vždy sa nájde forma“, ako to obísť.
Návrh smernice ešte musí schváliť Európsky parlament. Dôjsť k tomu môže v druhej polovici tohto roka. Potom bude na členských štátoch, ako smernicu prenesú do svojich právnych predpisov.
Únia nám nezakáže pracovať, koľko chceme
V niektorých odvetviach sa bude dať za týždeň pracovať aj o 12 hodín viac ako teraz. Zdravotníctvo tým môže získať.
Keď začne platiť to, na čom sa dohodli národní ministri práce krajín Európskej únie, pre väčšinu zamestnancov bude ďalej platiť, že ich pracovný týždeň bude mať 48 hodín vrátane práce nadčas.
„Pre určité odvetvia však budú platiť výnimky umožňujúce pracovať 60 až 65 hodín, pričom prostredníctvom kolektívnych dohôd možno túto hranicu ešte prekročiť,“ vysvetľuje Barbora Petrová z mediálneho oddelenia ministerstva práce.
Pracovná pohotovosť
Ktoré odvetvia to sú, ešte nie je známe. Návrh smernice, na ktorej sa ministri dohodli, to nehovorí.
K dohode ich dotlačili rozsudky Európskeho súdneho dvora v dvoch prípadoch z roku 2004 o zaratúvaní času stráveného čakaním na prácu, teda v pracovnej pohotovosti. Súd dal za pravdu zdravotníkom, ktorým nemocnice takéto čakanie „nepreplatili“ ako vykonanú prácu, informovala ČTK.
„Rozsudky stanovili, že aj pohotovosť je pracovný čas,“ hovorí Petrová.
Výnimka pre zdravotníkov
Na Slovensku od minulého septembra platí, že čas strávený v pohotovosti na pracovisku sa považuje za pracovný čas. Náš Zákonník práce teda už tieto rozsudky zohľadňuje.
Práve to komplikuje život niektorým zamestnancom, predovšetkým v zdravotníctve a hasičom. Čím dlhšie sú v pohotovosti, tým menej času môžu skutočne odpracovať.
Zdravotníkom parlament umožnil pracovať až 56 hodín týždenne. Ostatní takúto možnosť nemajú, a tak im pohotovosť na pracovisku ukrajuje zo 48hodinového týždňa.
Len so súhlasom pracovníka
Zákonník práce hovorí, že zdravotník musí s predĺžením pracovného času súhlasiť a v prípade, že to neurobí, zamestnávateľ ho nesmie za to postihovať.
Aj predĺženie pracovného týždňa na 60 alebo až 65 hodín, ktoré sa v Luxemburgu v utorok dohodlo, je podmienené súhlasom zamestnanca alebo dohodou odborov so zamestnávateľom.
Ani to však nemusí niektorým ľudom umožniť pracovať tak dlho, ako chcú alebo ako by potrebovali.
Aj práca nadčas je totiž časovo ohraničená. Za rok možno odpracovať najviac 400 nadčasových hodín – najviac 150 na príkaz zamestnávateľa a 250 po dohode s ním.
Jozef Čavojec
Autor: Jozef Čavojec © SME
