Akú knihu čítaš? Kádrový dotazník, znie odpoveď a zavládne pochopiteľné rozpačité ticho, hoci je jasné, že ešte vždy je lepšie dotazníky čítať, ako ich vypĺňať. Pri knihe Petra Placáka Kádrový dotazník, ktorá obsahuje odpovede šestnástich významných českých básnikov, je však všetko inak.
„Žiadne názory nemám a ani nechcem mať, pretože ich nechcem stále korigovať,“ odpovedá napríklad J. H. Krchovský a je jasné, že forma dotazníka je len rámcovým východiskom pre svojrázne dialógy, okrem iného parodujúce jednak úradnícke pohovory či policajné výsluchy, ako aj lifestylové magazíny s ich úpornou snahou obnažiť telo a dušu najrôznejších „celebrít“.
Každý z oslovených sa prezentuje aj ukážkami z tvorby, no určite to nie je básnický almanach ani životopisná kniha.
Pohoda, ktorá sprevádzala vznik rozhovorov (všetci respondenti - Bondy, Brabenec, Hejda, Jirous, Stankovič, Třešňák či Wernisch - sú z okruhu autorových dobrých kamarátov), sa šťastne preniesla aj do knihy, ktorú možno interpretovať vskutku z rôznych pohľadov.
Napríklad aj medicínskeho, veď až povážlivo veľa básnikov si nevie vynachváliť prístup českých psychiatrov v minulom režime. Horšie to bolo po novembri 1989, keď sa niektorí chceli kedysi vzácneho invalidného dôchodku „na hlavu“ zbaviť. „Keď som pred komisiou tvrdil, že som lyrický básnik, ktorý vydáva knihy poézie a jazdí po celom svete písať reportáže, tak sa tí lekári len pochechtávali,“ hovorí Jáchym Topol.
