i do viedenského Mumoku (Museum Moderner Kunst), na ten zhon sme hneď zabudli. Aj tu bol nával ľudí – začínalo sa divadelné predstavenie a tento komplex je tiež známy príjemnými kaviarňami i barmi. I keď bolo niečo po ôsmej, v galériách sa svietilo. Na šiestich poschodiach sa tam práve otvárali dve výstavy: Bad Painting - good art (zlá maľba - dobré umenie) a Mehransichtigkeiten – Derain, Kupka, Magritte, Klee...

Kým tá druhá predstavuje závideniahodnú ukážku toho, čo všetko stihol zhromaždiť zberateľ Viedenčan Werner Hofman, tá prvá si všíma tendenciu zlej maľby až po dnešok a vysvetľuje ju z viacerých perspektív. Napríklad, že kritické výkriky na adresu maľby, ideálov avant­gardy a dogmatic­kých noriem vytvorili aj takí, u ktorých by sme to práve nečakali, taký nedotknuteľný René Magritte. Zlé umenie nie je zlé, zlé umenie je výborné.