BRATISLAVA. Prípadov, keď sa ľudia neúmerne zadlžili, založili svoju nehnuteľnosť, nevládali splácať a prišli o strechu nad hlavou, by mohlo byť menej. Dôvodom sú novelizácie Občianskeho zákonníka, zákona o dobrovoľných dražbách a zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré platia od januára.
„Ľudia si budú i naďalej požičiavať peniaze za podmienok, ktoré nie sú vždy pre nich najvýhodnejšie,“ hovorí Kristína Ďuračková z advokátskej kancelárie Rowan Legal. V prípade, ak sa neúmerne zadlžia a nebudú schopní splatiť svoje dlhy, nová právna úprava ich neochráni pred predajom nehnuteľnosti, ochraňuje ich pri predaji,“ vysvetľuje právnička.
Byt ako záruka
Pri pôžičkách niektorí poskytovatelia využívajú ako zábezpeku záväzok prevodu práva na nehnuteľnosť. Podmienkou požičania peňazí je teda to, že sa budúci dlžník v zmluve zaviaže, že ak nebude splácať, veriteľ môže nehnuteľnosť predať priamo alebo cez dražobnú spoločnosť.
Nová právna úprava podľa Ďuračkovej chráni aj dlžníka. Ak si chce veriteľ uplatniť svoje zabezpečovacie právo, musí to dlžníkovi oznámiť aspoň tridsať dní vopred. Dlžník tak má ešte mesiac na to, aby zohnal peniaze a dlh zaplatil. Zároveň vďaka ďalšej úprave v zákone o dobrovoľných dražbách môže svoj dlh splatiť aj tesne pred začiatkom dražby.
Keď príde k dražbe
Zákon o dobrovoľných dražbách priniesol aj ďalšie zmeny – stanovil limit najnižšieho podania pri dražbe (ak má dlžník v nehnuteľnosti trvalé bydlisko, nesmie sa v dražbe predať za sumu nižšiu ako tri štvrtiny hodnoty zo znaleckého posudku) a určil hornú hranicu pre odmenu dražobníka (desať percent z výťažku dražby).
„Zákonná úprava sa tak snaží o speňaženie predmetu dražby za čo najvyššiu cenu,“ zdôrazňuje právnička. Čím vyšší výnos, tým viac peňazí, ktoré sa nad rámec dlhu pôvodnému vlastníkovi vrátia. V minulosti sa stávalo, že pôvodný vlastník nedostal z predaja nič, len sa umorili jeho dlhy.
Napriek všetkému právnici odporúčajú: ľudia by mali dopredu zvážiť svoje finančné možnosti, tak aby si nebrali úvery, ktoré nie sú schopní splácať.
Kým si požičiate
Peniaze, ktoré si požičiate, musíte aj vrátiť. Zvážte, či máte dostatočný príjem na to, aby ste mohli pôžičku splácať.
Mesačná splátka všetkých pôžičiek nemá byť vyššia ako tretina vašich mesačných príjmov.
Pôžička, ktorú získate príliš ľahko a rýchlo, býva zväčša najdrahšia.
(Zdroj: Rowan Legal, vj)
Dlhy sa dedia
Pokiaľ starý človek nestihne svoje dlhy splatiť, prechádzajú na dedičov. Nerozhoduje, či dedičia o dlhoch vedia. Podľa Tomáša Nielsena z advokátskej kancelárie Rowan Legal zákon však limituje rozsah zodpovednosti dediča – za dlhy zodpovedá iba do hodnoty majetku, ktorý nadobudol.
Ak je dedičov viacero, zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.(ht)
Cene úveru urobia strop
Štát od leta určí, koľko môže stáť najdrahší úver.
Pokiaľ si chcete požičať sumu vyššiu ako šesťtisíc korún a nižšiu ako 606-tisíc korún (zákon rozpätie stanovuje v eurách, ktoré budú platiť až od januára), štát poskytovateľovi pôžičky od júla stanoví, akú najvyššiu cenu môže mať.
Regulovať ju bude cez ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN). Táto hodnota určuje, aké sú celkové náklady spojené s úverom, teda úroky s povinnými poplatkami. Pokiaľ vláda schváli súčasný návrh, od júla nebudú smieť byť pôžičky drahšie ako dvojnásobok priemernej RPMN pre daný typ úveru, ktorý štvrťročne vypočítava ministerstvo financií, najviac však štvornásobok priemeru všetkých úverov, ktorý v súčasnosti vychádza na 112,5 percenta.
Priemerné RPMN, ako aj RPMN konkrétneho úveru sa okrem ďalších podmienok úveru žiadateľ dozvie z formulára, ktorý ešte pred podpisom úveru zo zákona musí dostať.
„Nezáleží, či úver poskytuje banka, alebo iné spoločnosti, spotrebiteľ musí dostať informácie vopred, v písomnej forme a to vo forme formulára,“ hovorí právnička Kristína Ďuračková.
(ht)
