PARÍŽ, BRATISLAVA. Ana Ivanovičová na Roland Garros 2008 nikdy nezabudne. Dvadsaťročná kráska po sobotňajšom finále s Ruskou Safinovou rozdávala žiarivé úsmevy na všetky strany. „O takomto úspechu som snívala ako dievčatko, keď som v Belehrade jazdila bicyklom na tréningy,“ vravela nová antuková kráľovná.

Najväčšia zbraň - forhend

Ivanovičová hrala v Paríži svoje tretie grandslamové finále, kým Safinová mala premiéru. „Spočiatku som bola trochu nervózna, cítila som veľkú šancu urobiť ďalší krok v mojej kariére,“ cituje internetový server Roland Garros srbskú tenistku. „Ale potom som si zápas užívala a som hrdá, ako som ho zvládla. Nebolo to jednoduché. Dinara je veľká bojovníčka.“

Favorizovaná Ivanovičová viedla v prvom sete 4:1 a zdalo sa, že bude na kurte dominovať. Vychádzalo jej podanie, na víťazné fiftíny mala svoju najväčšiu zbraň - forhend. Potom však aj ruská tenistka spresnila a pritvrdila výmeny, vyrovnala na 4:4. Finiš prvého setu však lepšie zvládla Ivanovičová.

V druhom sete potom viedla 3:1, 4:2. Safinová ešte znížila na 4:3, ale potom už nestačila odolávať tlaku srbskej tenistky. Mladšia sestra bývalej svetovej jednotky Marata Safina po zápase priznala, že vo finále sa už cítila fyzicky aj psychicky vyčerpaná. Urobila viac nevynútených chýb (22:28) a mala menej víťazných úderov (37:41).

Hajde Ana!

Po premenenom mečbale sa Ivanovičová bežala podeliť o radosť so svojou rodinou, s trénermi v čestnej lóži. Krkolomne sa šplhala nahor po stoličke, pomocnú ruku jej podal v prvom rade sediaci šéf Medzinárodného olympijského výboru Jacques Rogge.

„Volala som na našich chlapcov, aby ma prišli zdvihnúť, ale všetci sa tešili, objímali. Tak som to musela zvládnuť sama,“ vysvetľovala. Víťazný pohár Suzanne Lenglenovej jej odovzdala bývalá svetová jednotka Justine Heninová - po Belgičanke teraz usmievavá Srbka obsadila tenisový trón a stala sa aj antukovou kráľovnou.

Ivanovičová vybojovala pre svoju krajinu ďalší veľký tenisový triumf, na začiatku roka získal Novak Djokovič grandslamový Australian Open. „Pred finále som na to myslela,“ poznamenala Ana. „Povzbudzovala som sa: Keď to dokázal Novak, dokážeš to aj ty. Hajde! V budúcnosti to môže inšpirovať našich nasledovníkov.“

Z bazénu až na vrchol

Ivanovičová začala hrať tenis, keď na piate narodeniny dostala ako darček raketu. Ráno o siedmej trénovala aj vo vypustenom bazéne, v čase keď lietadlá NATO v roku 1999 bombardovali Belehrad. Ako štrnásťročná odišla za lepšími podmienkami do Švajčiarska. Prvý profe­sionálny turnaj hrala ako 16-ročná, po roku sa dostala do svetovej stovky. Vlani vstúpila do top 10 a teraz je na vrchole.

„Rodine ďakujem za všetko, stále ma podporuje,“ vravela Ana. Mama Dragana, právnička, s ňou často cestuje na turnaje. Otec Miroslav je obchodník. O štyri roky mladší brat Miloš sa tak ako otec venuje basketbalu.

Úspech ju nezmení

Ivanovičová zažila so svojím tímom v Paríži búrlivé oslavy. Podvečer sa s víťaznou trofejou fotila pri eiffelovke, potom ju chlapci z realizačného tímu prekvapili pri Víťaznom oblúku. Sven Groeneveld aj kondičný tréner Scott Byrnes a sparringpartner Marcin Rozpedski spolu s jej bratom Milošom si obliekli jej ružové šaty, v ktorých hrala na Roland Garros.

„Teraz sa venujem tenisu, ale jedného dňa sa chcem aj vydať a mať rodinu,“ povedala s úsmevom. „Preto si za stolom nikdy nesadám na kraj. Moja stará mama tvrdí, že dievčina, ktorá sedáva na kraji stola sa nikdy nevydá.“ Je poverčivá aj na kurte, nestúpa na vonkajšie čiary.

Ana sa dnes oficiálne stane svetovou jednotkou. Nechce tam zostať len pár týždňov. V tvrdej práci chce pokračovať. „Keď budem víťaziť, prejaví sa to aj v rebríčku,“ zdôraznila.

„Všimla som si, že mnohí sa po veľkom úspechu zmenili. Dúfam, že sa po Roland Garros nezmením. Chcem zostať tou istou. Preto som aj povedala: ak sa začnem správať zvláštne, hneď mi to dajte vedieť,“ vravela nová tenistka na svetovom tróne.