Izrael dostal k svojej šestdesiatke mnohé priania a dary. Sám sebe si doprial národného vtáka.
Je to tak. Šestdesiat rokov po svojom vzniku má židovský štát aj svoj vtáčí symbol. Je ním ďateľ. Nie je síce kóšer, ale vraj je monogamný a dobre sa stará o svoje deti. Spomína sa tiež v Starom zákone. Bol to práve ďateľ, čo naviedol kráľa Šalamúna ku krásnej kráľovnej zo Sáby. Ornitológovia zase tvrdia, že nie je príliš čistotný a je tak trochu anarchista.
Dôvody, prečo si Izraelčania vybrali práve ďatľa, nie sú celkom známe, aj keď sa im zrejme páči jeho šibalský vizuál. Z desiatich vtákov – kandidátov oslovil najviac on. A to v krajine, kde sa ľudia delia na jastrabi a holubice. Podľa toho, ako sa pozerajú na vzťahy s Palestínčanmi a mierový proces.
Vtáčia súťaž sa stala predmetom satiry, pravidelne si z nej uťahovali zabávači aj karikaturisti v novinách. Profily jednotlivých vtákov vysielala televízia v hlavnej spravodajskej relácii.
Do toho všetkého prišla ďalšia izraelská politická kríza a Izraelčanov viac ako vtáčia súťaž zaujali politické vtákoviny.
Hlavne keď jedna z ich hlavných aktérok má také krásne vtáčie meno. Oficiálne sa šéfka izraelskej diplomacie volá Cipora Livniová. A cipora je po hebrejsky vták. Ministerka má podľa tunajších karikaturistov dokonca aj vtáčí profil. Z jej nosa sa stal zobák a v novinách žartovali, že víťazkou vtáčej súťaže je práve ona. Niektoré Izraelčanky to pochopili tak, že mužskí šovinisti naznačujú, že Livniová je sliepka. Pritom ju zobrazovali skôr ako holubicu s olivovou ratolesťou v zobáčiku. Teda niekoho, kto by mohol priniesť mier a vzdorovať jastrabím mužom.
Tak či onak, ďateľ má za sebou pár minút slávy a naveky už bude symbolizovať Izrael. Asi je to tak dobre. Jastrab či holubica by neboli pravými symbolmi židovského štátu a len by provokovali. Ďateľ je politicky vyhovujúci, a tak ho zvolili.
Autor: Jana Shemesh, dopisovateľka SME z Blízkeho východu
