val za St. Gallen a tri roky pôsobil ako hrajúci tréner v Chure, často sa stretávali. Bajza má prehľad o švajčiarskom futbale. Bol šéftrénerom mládeže v FC Zürich, pred pár rokmi viedol aj reprezentáciu mladých.
Žije Švajčiarsko vo veľkom futbalovom očakávaní?
„Nepochybne. Očakávanie je až veľmi veľké. Švajčiari rátajú, že pripravia výborné prostredie, svoju časť šampionátu usporiadajú na vysokej úrovni a môžu vraj pripraviť prekvapenie ako Grécko. Získať titul.“
Je to podľa vás reálne?
„A viete, že je? Švajčiarsko má veľmi dobré mužstvo a ak sa mu bude dariť, poženie ho ohromná divácka kulisa. Diváci tu vedia svojich vyhecovať. A ako sa hovorí – lopta je guľatá. Veľmi bude záležať, ako dopadne zápas s Čechmi.“
A čo sa od neho čaká?
„Švajčiarske víťazstvo. Podľa mňa mnoho závisí od toho, kto dá prvý gól. Spomínate si, ako sa pred dvoma rokmi na svetovom šampionáte dovtedy nevýrazní Nemci prebrali po prvom góle Lahma? Ja našim žičím, aby vyhrali, reálnejšia je remíza.“
Z čoho vyplýva ten optimizmus?
„Švajčiarsko nebolo a ani nie je úplne typicky futbalová krajina. Teraz sa však do popredia dostávajú takzvaní secondos, čo sú potomkovia generácie prisťahovalcov, gastarbeiterov, najmä balkánskych a z Turecka, ale aj z Talianska či Francúzska, ktorí vtisli švajčiarskemu futbalu svoju pečať a zmenili ho na nepoznanie k lepšiemu. V kádri je takmer 70 percent potomkov prisťahovalcov rôznych generácií. Pred tromi rokmi boli sedemnásťroční Švajčiari majstri Európy, teraz sú v kádri Barnetta z Leverkusenu, Senderos a Djourou z Arsenalu Londýn. Vychádzajúca hviezda je najmladší účastník šampionátu, turecký potomok Eren Derdiyok. Dvanásteho júna mal dvadsať rokov.“
Nebude komunikácia problémom mužstva mnohých národností po rodičoch?
„Absolútne nie. Práve je výhoda, že všetci ovládajú viac jazykov. Napríklad Philippe Senderos, ktorého otec je Španiel a matka Srbka, hovorí šiestimi jazykmi. Vzhľadom na rozdelenosť a zároveň aj spätosť Švajčiarska hovoria takmer všetci po nemecky, po taliansky a po francúzsky.“
Vzhľadom na rôznorodosť pôvodu nebudú niektorí diváci skôr na strane svojich bývalých krajín?
„Určite nie. Cítiť tu však veľké odhodlanie, aby sme my Švajčiari niečo veľké vo futbale dokázali. Preto aj to časté porovnávanie sa s príkladom Grécka.“
Je možné hymnu spievať až v štyroch jazykoch?
„Áno.“
O hviezdy je až enormný záujem, prvý tréning Cristiana Ronalda v Neuchateli sledovalo až 12tisíc divákov.
„Je to priam šialený záujem. Mužstvá na tréningy sprevádzajú kolóny so stovkou policajných motorkárov, inak by neprešli davom. U nás je štadión s 5tisíc divákmi, ktorý je tiež na tréningy vypredaný. A preto, aby mužstvá mali pokoj, rozhodli, že iba tri tréningy tímov budú verejné.“
Vy si pôjdete pozrieť niektoré zápasy?
„Nie. U nás v Rappersville, čo je 35 kilometrov od Zürichu, je veľkoplošná obrazovka, kde budú všetky zápasy. V „našej“ skupine hrajú Taliansko, Francúzsko, Rumunsko a Holandsko, je to skupina smrti, ako hovoria odborníci. A v hľadiskách nebudú skutoční fanúšikovia, ale tí, čo na to majú. Budú ukazovať svoju solventnosť, bohatstvo. Veď vstupenky na Čechov boli od 600 do 1000 eur, balíček štyroch sa predával za 3tisíc eur. Hoci je Švajčiarsko bohatá krajina, nie každý si to dovolí. Je to smutné konštatovanie, ale, našťastie, to neschladilo entuziazmus, s ktorým krajina majstrovstvá víta.“
Váš tip na majstra, medailistov?
„Najďalej sa dostanú Taliani a Nemci. Nemci nemajú extra tím, ale húževnatosťou sú na vrcholoch stabilní. A popri našich drukujem Holanďanom. Ich štýl a mentalitu som vždy obdivoval.“
Špeciálnu úlohu dostali od trénera Jakoba „Köbi“ Kuhna švajčiarski futbalisti. Musia sa naučiť hymnu! „Nemusíte ju spievať, ale mali by ste aspoň správne pohybovať perami. Nebudem tolerovať výnimky,“ povedal Kuhn.
V jeho kádri sú totiž potomkovia rodákov z Kosova, krajín bývalej Juhoslávie, Pobrežia Slonoviny, Turecka, navyše pieseň Švajčiarsky žalm nie je jednoduchá. Má štyri slohy a hráči ju môžu spievať v nemčine, francúzštine, taliančine alebo v rétorománčine.
