Nekonečné diskusie o stavbe, hádky s lesbickou komunitou, kritika z Izraela i škandál s pozvánkami. Toto predchádzalo otvoreniu pamätníka homosexuálnych obetí nacistického režimu. Nemeckí gayovia mali koncom mája veľký deň. V centre hlavného mesta odhalili pamätník tisícom homosexuálov, ktorých zavraždili nacisti v rokoch 1933 až 1945. Štyri metre vysoký sivý monument sa nachádza pri Brandenburskej bráne v parku Tiergarten. Na druhej strane ulice stojí už tri roky pamätník židovského holokaustu. Na otvorenie prišlo asi päťsto ľudí, najmä muži a najmä homosexuálni. "Toto je príbeh, o ktorom veľa ľudí nič nevie. Je fantastické, že sa Nemecko konečne rozhodlo uctiť si aj tieto obete," povedal autor pamätníka, nórsky umelec Ingar Dragset. Monument navrhol spolu s Dánom Michaelom Elmgreenom.

Hrozba pre árijskú rasu

O tejto temnej stránke Hitlerovho režimu sa až donedávna veľa nevedelo. Nacisti považovali homosexualitu za hrozbu, ktorá môže uškodiť ich ideológii. Režim odsúdil asi 55-tisíc mužov za "neprirodzené správanie nevhodné pre árijskú rasu". Odhaduje sa, že do koncentračných táborov poslali až 15-tisíc gayov. Na odeve museli mať pripnutý ružový trojuholník a väčšina z nich zomrela na hlad, choroby, zneužívanie alebo mučenie. Nacisti tiež robili lekárske pokusy s cieľom "zmeniť ich sexuálnu orientáciu". Zahŕňali hormonálnu liečbu, kastráciu alebo mozgové operácie.

Tých pár, čo tábor prežilo, nikdy nedostalo žiadne kompenzácie za utrpenie.

Aj lesbičky chceli video

O stavbe sa diskutovalo celých šesťnásť rokov, sprevádzala ju kontroverzná diskusia i spory gayov s lesbičkami. Tým sa nepáčilo, že sa pamätník sústreďuje iba na mužov a ich osudy vynecháva.

Vo výške očí je v betónovom kvádri medzera s obrazovkou, ktorá ukazuje zábery dvoch bozkávajúcich sa mužov. "Bolo pre nás veľmi dôležité zobraziť mileneckú scénu... pretože to je hlavný problém v homofóbii. Možno získať akceptáciu v abstraktnej rovine, ale ľudia sa na nás nechcú pozerať," povedal Dragset pre agentúru AP.

Po kritike, že lesbičky vynechali, sa urobila dohoda, že video sa bude každé dva roky vymieňať. V roku 2010 sa budú vysielať obrázky dvoch žien.

Dovtedy môžu návštevníci vidieť video dánskeho režiséra Thomasa Vinterberga, ktorého preslávila dráma The Celebration (Oslava). Ide o príbeh rodiny, ktorá sa stretla na oslave otcových šesťdesiatych narodenín. Počas večere ho najstarší syn obvinil zo sexuálneho zneužívania jeho a aj jeho sestry, ktorá krátko predtým spáchala samovraždu.

Obete už pomreli

Pamätník otvoril berlínsky primátor a tiež homosexuál Klaus Wowereit, ktorý poukázal na to, že Nemecko si obete uctilo neskoro. "Je to príznačné pre našu spoločnosť - nerušiť nespravodlivé rozsudky, ale čiastočne ich ďalej vykonávať. Ide o spoločnosť, ktorá neuznala istú skupinu ľudí za obete iba preto, že si vybrali iný spôsob života," hovoril.

Aj stavovská organizácia nemeckých gayov a lesbičiek pripomína, že pamätník prišiel príliš neskoro. Posledný bývalý väzeň zomrel v roku 2005. Poukázali aj na fakt, že nacistický zákon proti homosexuálom platil v západnom Nemecku až do roku 1969, mäkšiu legislatívu prijala až prvá povojnová vláda na čele so sociálnymi demokratmi. V roku 2001 nemecký parlament umožnil partnerské zväzky a o rok sa formálne ospravedlnil aj homosexuálnym obetiam. Vláda neskôr odsúhlasila aj výstavbu pamätníka a porota vybrala pred dvoma rokmi návrh, ktorý najviac korešpondoval s neďalekým pamätníkom holokaustu. Stavba stála 600- tisíc eur a zaplatila ju federálna vláda. Pozemok ponúklo mesto.

Kancelárka ani prezident neprišli

Pozorovatelia kritizovali, že na slávnosť neprišla kancelárka Angela Merkelová ani prezident Horst Köhler, ktorý otváral napríklad židovský pamätník. Najvyšším prítomným predstaviteľom štátu bol minister kultúry Bernd Neumann (CDU). Ten navyše vyvolal škandál, keď autorom pamätníka nedovolil pripojiť na oficiálne pozvánky záber z intímneho videa. "Toto rozhodnutie nevytlačiť bozk svedčí o tom, že máme stále problém," reagoval Dragset.

Výhrady prišli aj z Izraela. Odborník na holokaust z Inštitútu Yad Vashem vyhlásil, že pamätník gayov nemal stáť tak blízko židovského. "Ak majú návštevníci dojem, že medzi utrpením Židov a homosexuálov nebol veľký rozdiel, tak je to škandalózne," povedal Israel Gutman poľskému denníku Rzeczpospolita. Gutman, ktorý sám prežil holokaust, tvrdí, že nacisti sa zamerali na výlučne nemeckých homosexuálov, z ktorých mnohí boli sami nacistami. "Boli obeťami vnútorných politických bojov vnútri Hitlerovej strany NSDAP," vyhlásil.

Žid, boľševik a gay

Pamätník otvorili v termíne, ktorý sa blížil k výročiu narodenia židovského gaya Magnusa Hirschfelda. Pracoval ako doktor, celý život vedecky skúmal homosexualitu a loboval u politikov, aby zrušili zákony zakazujúce styk medzi osobami rovnakého pohlavia. Ako prvý použil slovo transsexuál a tvrdil, že ide o prirodzené rozšírenie ľudskej sexuality. Založil aj prvý svetový inštitút proti diskriminácii gayov a lesbičiek. Nacisti ho označili za dekadentného bolševika a Žida, inštitút zavreli a spálili jeho knihy. Sám Hirschfeld odišiel do parížskeho exilu, kde ešte pred vypuknutím vojny umrel.

Berlín si pred pár rokmi uctil jeho pamiatku a nazval jeho menom kúsok nábrežia Sprévy.

Koľko nových pamätníkov?

Nový pamätník v centre mesta má dva významy. Nejde len o spomienky na Hitlerove obete, ale aj o poukázanie na fakt, že ešte aj dnes majú gayovia a lesbičky problémy s diskrimináciou. "V mnohých častiach sveta sú ľudia stále trestaní za svoju sexuálnu identitu, homosexuálna láska je kriminálny čin a iba bozk znamená nebezpečenstvo," píše sa na pamätnej tabuli. V 80 krajinách sveta je homosexualita stále trestným činom a 12 krajinách za ňu hrozí šibenica.

Po jeho otvorení sa rozprúdila diskusia, koľko nových pamätníkov majú ešte Nemci postaviť. Kritici varujú pred infláciou monumentov. Už tento rok majú začať práce v parku Tiergarten na pomníku pre rómske obete. Nacisti podľa odhadov zabili počas vojny 220- až 500-tisíc Cigánov. Pamätníky chcú aj perzekvovaní svedkovia Jehovovi, hendikepované obete nacistov i sovietski väzni.