V sobotu večer najčastejšie hrám, ale niekedy dopoludnia aj skúšame. Pripravujeme totiž premiéru inscenácie podľa Timravinej novely Všetko za národ, ktorá má byť už na budúci piatok. Hrám tam národnú buditeľku Hanu Čepčinskú.
Poslednú májovú sobotu sme v divadle mali deň otvorených dverí. Na námestí sme dopoludnia spievali hity z našej produkcie operety Modrá Ruža. Pre mládež sme robili divadelné workshopy, mali sme autogramiádu a popoludní sme hrali Veveričky. Po predstavení sme sa v kostýmoch stretli s našimi malými detskými divákmi.
Ak nie som v sobotu v divadle, zvyknem doma upratovať. V nedeľu zasa s veľkou láskou varím, ak som nenavarila už v sobotu. V nedeľu totiž najradšej chodím na chatu do Červeného Hrádku, kde len tak polihujem, vyhrievam sa tam na slniečku natretá krémom s filtrom od 20 vyššie, učím sa texty alebo kosím trávu, šklbem burinu a predovšetkým si užívam samotu a ticho, čo je protikladom zhonu a divadelného chaosu.
Červený Hrádok je od Nitry asi 25 km, za hodinu cez dedinu prejde asi jedno auto. Romantika. Domček mám desať rokov, ale ešte by potreboval veľa vecí na sebe upraviť. Občas si na chalupu pozvem svojich dobrých priateľov.
Susedia z Hrádku sú na mňa veľmi milí. Každý, kto ide okolo, sa pristaví, porozprávajú sa, zaujímajú sa, čo robím. Nedávno bol celý autobus z Hrádku v našom divadle na našej inscenácii Piargy. Predstavenie sa im páčilo a dostala som od nich obrovskú kyticu.
V Hrádku nezvyknem prespávať, len cez leto. Je to taký paradox, že práve keď všetko na chalupe porobím, a je to tam pekné, upravené, odchádzam domov do Nitry - s pocitom dobre vykonanej práce. Unavená, ale šťastná.
Ak v nedeľu prší, po obede si zvyknem ľahnúť a večer chodievame s dcérou do kina. Nedeľu mám vlastne veľmi rada, lebo robím to, na čo nemám čas cez týždeň a naberám silu na týždňový pracovný nápor. Veľmi dôležitý je pre mňa nedeľný obed, kde sa konečne stretáva celá rodina. A bez nedeľnej polievky nie je nedeľa nedeľou.
(zu)
