Šaľa 5. júna (TASR) Slovenský spisovateľ Ján Johanides zomrel dnes v šalianskej nemocnici vo veku 74 rokov. Podľa informácie lekárov bolo príčinou úmrtia zlyhanie srdca.
TASR prináša jeho životopis.
Prozaik, literárny a divadelný kritik Ján Johanides sa narodil 18. augusta 1934 v Dolnom Kubíne. Študoval dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, štúdium však nedokončil a pracoval potom v rôznych zamestnaniach. Najprv ako podnikový psychológ v závode na výrobu televízorov na Orave, potom bol referentom vo Zväze slovenských spisovateľov v Bratislave, pracovníkom Mestského domu kultúry a osvety v Bratislave, pracovníkom na Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. Prevažne sa však venoval literárnej tvorbe. Od roku 1965 pôsobil v Dolnom Kubíne, Martine, Trnovci nad Váhom a od roku 1972 žil v Šali.
Ján Johanides patril k najvýraznejším osobnostiam súčasných slovenských spisovateľov. V prvom období svojej tvorby, ktoré spadá do rokov 1963-1966 a do ktorého patria zbierky Súkromie (1963), Podstata kameňolomu (1965) a Nie (1966), sa inšpiroval vtedajšími literárnymi a filozofickými prúdmi, akými boli existencializmus (Sartre, Camus) a módny prúd "nového románu".
Už prvými dielami sa predstavil ako výrazná spisovateľská osobnosť s novátorskou odvahou. Orientoval sa na problémy ľudskej osamelosti, úzkosti, strachu a snažil sa preniknúť do vnútra človeka.
Po desaťročnom odmlčaní sa vo svojej tvorbe predstavil ako zrelá osobnosť, ktorá sa vyjadrovala k závažným témam a problémom súčasného života. Vyšli mu zbierky Nepriznané vrany (1978), Balada o vkladnej knižke (1979), Marek koniar a uhorský pápež (1983), Slony v Mauthausene (1985), Pochovávanie brata (1987), Najsmutnejšia oravská balada (1988), Previesť cez most (1991), Zločin plachej lesbičky, Holomráz (1991), Krik drozdov pred spaním (1991), Kocúr a zimný človek (1994), Trestajúci zločin (1995), Nositeľ čarodejného nosorožca (1997), Dívaj sa do modrých očí Londýna (2000), Nepriestrelná žena (2002).
Z esejistickej tvorby sú známe Identita v kríze (1995) a Rembrandt, ktorá vyšla v roku 1996 paralelne vo francúzštine a slovenčine.
Písal aj televízne a rozhlasové hry: Spoznávanie (1964), Poskytnutie útechy (1964), Najfantastickejší večer najslávnejšieho herca (1966).
Jeho dielo sa prekladalo do mnohých jazykov. Knihy mu vychádzali v nemčine, francúzštine, angličtine (v USA i v Anglicku), nórčine, češtine, poľštine, ukrajinčine, maďarčine.
chor ed
