KYJEV, BRATISLAVA. Na troch olympiádach získal trinásť medailí. Na ďalších deviatich rozhodoval, komu pripadnú. Do Pekingu už nepocestuje. Fenomenálny ukrajinský gymnasta Boris Šachlin zomrel v piatok 30. mája v Kyjeve vo veku 76 rokov.
Zoskoč! Nezoskočil
Desaťtisíc divákov v improvizovanej aréne zrúcanín Caracallových kúpeľov tlmene zhíklo. Elegánovi, len čo na hrazde rozkrútil prvé veľtoče, praskol kožený remienok chrániaci dlaň pred strhnutím mozoľov. Pľantal sa mu na zápästí a tréner Mišakov naňho v obave z úrazu zdola kričal: Zoskoč! Tváril sa, že ho nepočuje, a pokračoval v cvičení. Zostavu zavŕšil pôsobivým zoskokom a dôstojným úklonom.
Boris Šachlin bol nielen skvelý gymnasta, ale aj frajer. Keby poslúchol trénera a prerušil zostavu, na čo mal právo, bol by na rímskej olympiáde 1960 zrejme získal ešte o jednu zlatú medailu viac. Aj so štyrmi spolu s dvoma striebornými a bronzovou za onú hendikepovú hrazdu, z ktorej zoskočil so zakrvavenými dlaňami, však získal viac, ako ktorýkoľvek iný účastník Hier.
„Ten bronz si vážim viac ako všetky zlatá,“ vravel po súťaži novinárom šlukujúc ušúľanú cigaretu. Nemáte na marlborky? vyzvedali sa západniari. „Cigarety s filtrom mi nechutia,“ odvetil.
Sibírska sirota
Fajčiť, ako priznal pred tromi rokmi v ukrajinskej televízii, začal už na základnej škole v západosibírskom Išime. Vtedy, keď si odvykol fňukať. V dvanástich, keď sa z neho a zo staršieho brata stali úplné siroty. Babka, ktorá sa o nich starala, na všetko nestačila. Učiteľ na železničnom učilišti Vasilij Porfiriev ho však našťastie pritiahol ku gymnastike a potom neomylne nasmeroval ku kyjevskému koučovi Aleksandrovi Mišakovovi, ktorý viedol aj legendárnu Larisu Latyninovú. Ten ho naučil všetkému, ale neodnaučil ho od neresti, sám totiž fajčil.
V rokoch 1954 – 1964 nebolo na svete precíznejšieho a stabilnejšieho gymnastu. Šachlin počtom olympijských medailí (13: 7 zlatých, 4 strieborné a 2 bronzové) dodnes figuruje na 11. mieste historického rebríčka.
Sníval aj o štvrtej olympiáde: v Mexiku 1968. Rok pred ňou ho však z jedného tréningu počas sústredenia v Lugansku odviezli rovno na „ARO“, v tridsiatich piatich rokoch dostal prvý infarkt.
Keď už bol von z najhoršieho, vypytoval sa, koľko si zvyknú požiť ľudia po infarkte. Dva-tri roky, výnimočne aj desať, odvetili mu. Z nemocnice sa dostal až po pol roku.
Rozhodcom na deviatich OH
Mexickú olympiádu stihol, ale len ako rozhodca. V tejto funkcii ich napokon absolvoval deväť. Najskôr ako asistent, neskôr dokonca docent kyjevskej univerzity sa postupne vypracoval až na vicešéfa technickej komisie Medzinárodnej gymnastickej federácie.
„Fajčiť som však prestal až po druhom infarkte v sedemdesiatom ôsmom. Som šťastný, že sa mi to podarilo,“ priznal pred časom. Aj manželstvo mu vyšlo na druhý pokus. Ženil sa dvakrát, vždy však s tou istou dámou, lekárkou Larisou.
Keď sa ho pýtali, koľko medailí v kariére získal, odpovedal: „Zo tri kilá. Presný počet vám nepoviem, aj keby ste ma prosili na kolenách.“
Neskôr ich už ani nemal šancu zrátať. S výnimkou dvoch všetky predal. Jednu dal dcére Irine, ďalšiu vnučke Kate a ostatné speňažil. V krátkom čase v Ťumeni zomrel Šachlinov brat, jeho manželka a utopila sa im dcérka.
„Zatelefonoval mi synovec Serioža a vraví: Ďaďa Borja, neviem, čo robiť. Nieže nemám za čo žiť, ale ani za čo otca pochovať,“ vysvetlil a dodal: „Vnímal som to ako môj dlh.“
Jeden z najelegantnejších a najúspešnejších gymnastov histórie žil vždy naplno a mužne.
Boris A. Šachlin
Narodený: 27. januára 1932 v Išime (Ťumenská oblasť, Rusko).
Klub: Burevestnik Kyjev.
OH: Melbourne 1956 2 zlaté (družstvá, kôň na šírku), Rím 1960 4 zlaté (viacboj, kôň na šírku, bradlá, preskok), 2 strieborné (kruhy, družstvá), 1 bronzová (hrazda), najúspešnejší účastník Hier, Tokio 1964 1 zlatá (hrazda), 2 strieborné (viacboj, družstvá), 1 bronzová (kruhy).
MS: Rím 1954 1 zlatá (družstvá), Moskva 1958 5 zlatých (viacboj, kôň na šírku, bradlá, hrazda, družstvá).
ME: Frankfurt 1955 4 zlaté (viacboj, hrazda, bradlá, kôň na šírku), Belehrad 1963 2 zlaté (kruhy, hrazda).
Povolanie: docent gymnastickej katedry na Kyjevskej národnej univerzite telesnej kultúry.
|
|
