Dlho som nevedela, čo nový, nijakým slovníkom nepodopretý výraz preposielanie znamená.
No došlo mi, že na to treba aspoň troch a realizuje sa prostredný. A je to mailom. Nič pre dôchodcov.
No stretala som sa s reakciami: Čo už s tebou, nedá sa ti nič preposlať...
Chytila som teda krok s dobou a po technickej stránke mám, čo treba. Nemám však čo preposielať. A to, čo prepošlú mne, by som oželela.
To „Ach, tebe sa nedá nič preposlať“, mi znie ako zmodernizovaná replika Nepmana Pobedonosnikova z jednej Majakovského hry, ktorý sa každého pýtal, či má telefón, a potom si povzdychol: Ach, nemáte telefón...!
Nie div, že nemali – dvadsiate roky, mladý sojuz (ale až taká stará nie som!). Mať telefón bol výraz statusu tých, čo potrebovali byť dôležití. Čosi ako preposielanie?
I raz mi prišla od Ivetky, ktorú vlastne ani nepoznám, mailová pohľadnica k narodeninám.
Pri ich posunutej oslave som dostala od mojej známej otázku, čo ja na tú pohľadnicu.
Nuž, akási došla, od teba nie, no od neznámej Ivetky, odpovedala som.
Bolo to však v poriadku – pohľadnica bola preposlaná a realita preposielania sa vraj nezakrýva.
Zverila som sa panej zo susedstva. Tá ešte pracuje, ba aj po nociach a cez víkendy. Dozvedela som sa, že preposielanie funguje hlavne zhora nadol a superdôležité prostredné články, takzvané stredné riadiace, sa pramálo unúvajú
s otváraním. Vysvetlila mi ešte ďalšie zákonitosti preposielania v pracovnom procese.
Za predpokladu, že osoba A je vyššie postavená ako osoba B, pod ňou je ešte osoba C
a osoba D, vznikajú odkazy typu: B, povedz C, že je to dôležité, nech teda C zariadi, aby osoba D tú kalkuláciu
nejako zvládla; podklady sú
v prílohe. A.
Potom déčko dostane od céčka prílohu aj s odkazom áčka béčku.
Pani zo susedstva ani nemusela povedať, že je déčko.
Konečne viem, čo je preposlať! Nič nové pod slnkom.
Autor: Anna Lackovičová, prekladateľka
