Dokonca sa mi zdá, že v celkovej homosexuálnej populácii je krutých či despotických chuligánov percentuálne menej než v populácii bežnej. Lenže, známe príslovie hovorí, že i potkan zahnaný do kúta... respektíve, keď i mierumilovného králika budete provokovať, biť ho palicou a naháňať v uzavretom priestore, stane sa z neho krvilačná šelma.

Účastníci víkendového pochodu homosexuálov v Moskve na mňa pôsobili v ruskej štátnej televízii ako klasickí rebeli, na tvárach mali hnev a túžbu pomstiť sa, provokovať políciu i celú moskovskú radnicu, ktorá im zakázala demonštrovať svoju sexuálnu orientáciu.

V krajinách, kde so sexuálnou orientáciou problém nemajú, sa akcie homosexuálov končia mierumilovne.

Lenže v Moskve cez víkend museli policajné jednotky zvláštneho určenia 20 homosexuálov, organizátorov pochodu, zadržať.

Hlavný odporca akcie, a predovšetkým sexuálne odlišne orientovaných, je predsa starosta ruskej metropole Jurij Lužkov. O inak zameraných spoluobčanoch hovorí vždy len hanlivo a zákaz ich prejavovania sa v uliciach považuje za otázku osobnej cti. Homosexualitu považuje za chorobu, nebezpečnú úchylku a spoločensky nebezpečný jav.

Liečiť sa nechcú, hovorí si Lužkov a podstatná časť ruskej politickej elity, tak nech ticho zalezú, inak by sa s nimi mohlo zatočiť ako za komunistov. Teda násilím.

Teraz sa už ruský homosexuál koncentráku báť nemusí. Rovnoprávnym občanom Ruska však nie je.