Začiatkom roka som nastúpila do nemeckej firmy na Považí. Zmeny sa striedajú po týždni: ranná, poobedná, nočná. Často sme dostávali príkaz odpracovať šiestu nočnú smenu. Pracovníkov, ktorí odmietli prísť, dali absencie a po dvoch, troch absenciách výpoveď. Absenciu dostali aj tí, ktorí neprišli do práce vo sviatok (vedenie tvrdí, že pre nás slovenské sviatky a voľné dni neplatia). Naopak nútia nás vybrať si dovolenku vtedy, keď majú voľno alebo sviatok v Nemecku. Majú na to právo? Majú právo nútiť nás chodiť na 6. zmenu?K. E.,
Pruské
Pri rozvrhnutí pracovného času je zamestnávateľ povinný postupovať tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva za sebou nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo nedeľu a pondelok.
Ak takéto rozvrhnutie pracovného času nie je možné, pretože to vyplýva z povahy práce a podmienok prevádzky, u zamestnanca staršieho ako 18 rokov je možné poskytnutie dvoch za sebou nasledujúcich dní nepretržitého odpočinku v týždni v iných dňoch týždňa.
Ak nie je možné ani predchádzajúce riešenie, môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov raz za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu, pričom toto je možné, iba ak to vyplýva z povahy práce a podmienok prevádzky a navyše musí byť tento krok schválený formou dohody so zástupcami zamestnancov alebo so samotným zamestnancom. Zamestnávateľ je navyše v tomto prípade povinný dodatočne poskytnúť zamestnancovi náhradný nepretržitý odpočinok v týždni do ôsmich mesiacov odo dňa, keď mal byť poskytnutý nepretržitý odpočinok.
Zamestnanec by teda mal odpracovať maximálne päť za sebou nasledujúcich popoludňajších, poobedňajších, resp. nočných zmien a dva dni mať voľno. Extrémne riešenie situácie, keď zamestnanec má voľno len jeden deň (24 hodín nepretržitého odpočinku), je možné, len ak sú splnené hore uvedené podmienky.
Čo sa týka nútenia zamestnancov čerpať dovolenky zo strany zamestnávateľa, platí ustanovenie § 111 Zákonníka práce, podľa ktorého čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Primárne má teda právo určovať čerpanie dovolenky zamestnávateľ, ale so súhlasom zamestnanca.
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť aj tzv. hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov a zlučiteľné so záujmom zamestnancov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie presiahnuť dva týždne.
K otázke posúdenia, či boli zamestnanci nemeckej firmy povinní nastúpiť do práce v deň, ktorý je sviatkom podľa slovenského kalendára, treba uviesť, že podľa ustanovenia § 5 ods. 1 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej republiky a zahraničným zamestnávateľom sa spravujú Zákonníkom práce (v tom prípade môže zamestnávateľ nariadiť prácu počas sviatku – dňa pracovného pokoja iba vo výnimočných prípadoch), ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak. Osobitné predpisy v oblasti medzinárodného práva súkromného však umožňujú zmluvným stranám aj možnosť voľby rozhodujúceho práva, preto je možné aj uplatnenie nemeckého pracovného práva, ak si to zmluvné strany doslovne dohodnú v pracovnej zmluve.
Na záver je nevyhnutné dodať, že zamestnanci, ktorí sa cítia poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov zo strany svojich zamestnávateľov, môžu využiť možnosť dať podnet na výkon inšpekcie práce na príslušnom inšpektoráte práce.
Autor: Slavěna Vorobelová Národný inšpektorát práce
