častníci pripomienkového konania.
Prvou je úprava reklamácií. V predkladacej správe je definovaná ako „odstránenie neprimeraného zaťaženia predávajúceho pri vybavovaní reklamácií“. Ak sa náhodou obchodníci touto formuláciou nechali učičíkať a novú verziu novely už nečítali, neurobili dobre. Z toho, ako ministerstvo hospodárstva konkrétne znížilo neprimerané zaťaženie predávajúceho pri reklamáciách, totiž vlasy vstávajú dupkom: „Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil počas prvých dvanástich mesiacov od kúpy... bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia nemožno od spotrebiteľa vyžadovať úhradu nákladov na odborné posúdenie.“ A ďalej: „Ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po dvanástich mesiacoch od kúpy... náklady odborného posúdenia... znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia.“ A ako to odôvodňuje ministerstvo? Jednou vetou v dôvodovej správe: „Ustanovuje sa spravodlivejšie rozdelenie nákladov na odborné posúdenie.” Lobing spotrebiteľských organizácií tak slávil úspech, pretože „spravodlivé” v ponímaní ministerstva je to, keď všetky náklady súvisiace s reklamáciou vždy zaplatí predávajúci.
Druhou zásadnou zmenou je nový paragraf o ochrane spotrebiteľa pri zavedení eura: „Predávajúci nesmie zvyšovať ceny za predávané výrobky a ponúkané služby z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich so zavedením meny euro...“ Euro tak má byť len a výlučne na náklady podnikateľov.
Je len smutným paradoxom, že s týmito zmenami prišlo ministerstvo, ktoré je zároveň iniciátorom agendy lepšej regulácie.
Autor: Ján Oravec, Združenie podnikateľov Slovenska
