Ťažko povedať, čo je tentoraz lepšie: výrazná inštalácia fotografií Ladislava Bielika na bratislavskom Šafárikovom námestí alebo nádherná kniha Ladislav Bielik: August 1968.
BRATISLAVA. Bolo letné ráno a v Československom rozhlase oznámili, že meniny má Jana. No vzápätí zaznelo: „Včera krátko pred polnocou prekročili hranice Československa vojská Varšavskej zmluvy.“
Bolo letné ráno, pol deviatej a pred hlaveň tanku sa postavil muž. Rozdrapil košeľu, skríkol a v tom istom momente pri ňom cvakol fotoaparát.
To bolo prvé stretnutie Emila Galla, muža s odhalenou hruďou, a Ladislava Bielika, muža s fotoaparátom. Už na druhý deň túto snímku videli čitatelia mimoriadneho vydania denníka Smena. Postupne obletela celý svet, pozerali sa na ňu čitatelia nemeckého týždenníka Spiegel aj amerického denníka New York Times.
Problém bol s jej autorstvom, fotografia sa šírila po celom svete nelegálnym spôsobom.
Spomienku na august 68, na Ladislava Bielika, na Emila Galla pripravila nezisková organizácia Camera Obskura. A hneď dvakrát: v podobe výstavy na Šafárikovom námestí a v podobe nádhernej knihy.
Dvaja neznámi
„Je iróniou osudu, že pre väčšinu ľudí, ktorí magickú silu fotografie precítili, ostali obaja hlavní aktéri dlho v anonymite. Gallo preto, lebo sa spočiatku bezmenný utiahol v depresii do každodennosti. Bielik preto, lebo uverejnenie fotografie doma i v zahraničí proti nemu rozpútalo represie hrobárov socializmu s ľudskou tvárou,“ píše v editoriáli knihy Eugen Gindl.
Publikácia patrí k tým výnimočným: jej rozmer je netradičných 22 x 48 cm a grafické spracovanie (fotografie na celú stranu sa striedajú s filmovým pásom) dopĺňajú čítavé texty.
Tie prezrádzajú pre mnohých neznáme fakty – ktorého štúrovca prednášal Dominik Tatarka na námestí, ako nabehli ruskí vojaci do neposlušnej redakcie Smeny, ale aj tragický životný príbeh inštalatéra Emila Galla.
Samozrejme, nechýbajú texty o Pražskej jari, Varšavskej zmluve ani vizitky Vasila Biľaka, Jánosa Kádára, Leonida Iľjiča Brežneva, Gustáva Husáka a Zdeňka Mlynářa.
Je teda úplne jedno, do ktorej generácie patríte, či k tým, ktorým dáva možnosť zaspomínať, ako držali v rukách transparenty s výzvami „So Sovietskym zväzom na večné časy – Pokoj“, alebo k tým, ktorí sa o dramatických dňoch dozvedeli od starých rodičov.
Fotograf športovec
Je múdre, že autorovi fotografie, ktorá sa stala ikonou a dostala sa do výberu časopisu Life 100 fotografií, ktoré zmenili svet (kde sa nachádza napríklad aj známy padajúci umierajúci vojak v španielskej občianskej vojne od Roberta Capu), je konečne venovaná takáto kniha.
A podobne očarí aj výstava pod holým nebom na Šafárikovom námestí. Tá využíva betónové skruže, na ktorých je upevnený 90-metrový pás s takmer 200 fotografiami Ladislava Bielika z augusta 1968.
Bielik fotografoval pre Šport, pracoval i ako športový redaktor v Smene. Okrem toho sa venoval boxu. Tak ako pri športovej fotografii či pri spodnom háku, 21. augusta tiež musel konať rýchlo, bez rozmýšľania, až intuitívne. Nič nezmeškať, lebo žiadny moment sa neopakuje.
Podarilo sa mu to. Do roku 1989 sa nevedelo, kde sa negatív ukrýva. Teraz spoznávame Bielika nanovo a veľkolepo. Tak, ako si iste zaslúži.
