pu Hostel. Stačí sa bližšie pozrieť, akým štýlom niektorí Slováci v zahraničí žijú.
Osoba, ktorú som nazval Gabo, je fiktívna, ale všetko, čo som mu prišil na krk, je odpozorované zo skutočného života.
Gabo si každé tri dni príde od vás požičať anglickú koncovku do zásuvky, aby si mohol nabiť mobil, lebo mu je ľúto vyhodiť dve libry za vlastnú.
Gabo si doniesol z domu päťdesiat balení „rýchla večera“ v prášku a kým sa mu neminú, nebude žrať na večeru nič iné. Keď sa Gabovi minú instantné večere, začne si kupovať mrazenú šunkovo-ananásovú pizzu s logom hypermarketu. Žerie ju šesť dní do týždňa a ananás zhadzuje dolu, pretože mu kombinácia šunky s ananásom nechutí, ale je tento mesiac za akciovú cenu.
Gabo vám navrhne, aby ste sa všetci v dome dohodli a piekli pizze naraz, aby sa ušetrilo za plyn. V nedeľu sa Gabo „buchne po kešeňi“ a uvarí si špagety, ku ktorým si prihreje akciovú konzervu bolognese s logom hypermarketu. Úctivo sa opýta, či mu požičiate štipku čierneho korenia.
Okrem špagiet si Gabo dá aj instantnú čínsku polievku donesenú z domu. Polievku si zaleje do plastového téglika od masla, ktorý si na tento účel umyl a odložil, aby nemusel vyhodiť 50 pencí za tanier.
Gabo navrhne v rámci úsporných opatrení vypnúť cez týždeň ohrev teplej vody a zapínať ho len cez víkend, pretože opláchnuť si večer nohy a očľapkať sa pod pazuchami sa vraj dá aj studenou vodou.
Gabo sa vám posťažuje, že zamestnávateľ nevypláca príspevok na obed ako vo vedľajšom podniku, kde nemajú jedáleň. Nikdy ho však nestretnete vo vašej podnikovej jedálni, ktorú zamestnávateľ dotuje a dá sa tam kúpiť varená strava za pár šupov. Namiesto toho každý deň tlačí do hlavy toastový chlieb s logom hypermarketu omastený maslom a kečupom.
Gabo si v robote na záchode natočí do vrecka zo päť metrov toaletného papiera, aby nemusel vyhadzovať za vlastný. Neskôr sa zásobuje papierom z nákupného centra, lebo odtiaľ sa dá odniesť skoro celý kotúč.
Keď Gabo po mesiaci zistí, že v dome sa nachádza aj taká vec ako práčka, príde sa vás opýtať, či by ste mu predali za 10 pencí hrsť pracieho prášku, lebo jemu samému sa neoplatí kupovať celú škatuľu.
Po dvoch mesiacoch dá Gabo dokopy zopár jemu podobných jedincov a zoberú si do prenájmu skvelý lacný byt situovaný nad pakistanským fast-foodom tri kilometre od autobusovej zastávky, z ktorej chodí autobus do práce. Deň na to sa Gabo príde opýtať, či by si mohol u vás nabiť mobil, pretože v ich skvelom byte nefungujú elektrické rozvody.
Keď sa Gabo potrebuje dostať v sobotu do práce na nadčas o šiestej ráno, opýta sa či by ste ho zobrali autom. Keďže končíte v práci naraz, zoberiete ho aj naspäť, za čo vám pekne poďakuje. Po troch takýchto sobotách mu oznámite, že bude musieť prispieť libru na naftu. Gabo súhlasí, ale po týždni vám oznámi, že jemu stačí odvoz do práce a z práce sa už dostane autobusom, na ktorý má zaplatený mesačník. Logicky si vypočíta, že vám teda dá 50 pencí za ranný odvoz. Okamžite posielate Gaba do... (teplých krajín)
Týždeň pred návratom na Slovensko podpíše Gabo zmluvu s mobilným operátorom na dva roky, ku ktorej patrí akciová N95 a tú predá za 150 libier. Platenie paušálu má na háku, pretože sa neplánuje vrátiť.
Gabo sa na Slovensko vráti o sedem kíl ľahší a peniaze, ktoré ušetril, minie na liečbu žalúdočných vredov.
Autor: Pavol Krajňák