BRATISLAVA. Ak minister vnútra napíše list, v ktorom sa zaviaže niečo splniť, je to záväzné a musí tak urobiť. Nepotrebuje uzatvoriť ani žiadnu zmluvu.

Tak rozhodli slovenské súdy v kauze Záchranného systému Slovakia, ktorý patril Jozefovi Studeničovi. Pre rozhodnutie exministra vnútra Gustáva Krajčiho (HZDS) musí dnes ministerstvo vnútra zaplatiť súkromnej firme Dortex pol miliardy.

Najdrahšie vety

„Ministerstvo vnútra sa zaväzuje, že v roku 1999 poskytne Záchrannému systému Slovakia príspevok v minimálnej výške 80 miliónov korún. Ministerstvo vnútra garantuje, že bude poskytovať v rokoch 2000 – 2003 Záchrannému systému Slovakia príspevok v minimálnej úrovni príspevku roka 1999.“ To sú najdrahšie vety Gustáva Krajčiho, pre ktoré teraz štát po desiatich rokoch od ich napísania musí platiť.

Krajči sa tak 3. augusta 1998, mesiac pred voľbami, zaviazal financovať Studeničov systém, ak on bude naďalej vykonávať záchranné práce. Príspevok im chcel poskytovať zo zákonného poistenia motorových vozidiel.

Jeho list slúžil ako podklad pre Slovenskú poisťovňu, ktorej Studenič dlhoval peniaze.

Predtým, ako Krajči list napísal, sľúbil podporu záchrannému systému na mítingu aj predseda HZDS Vladimír Mečiar.

HZDS voľby prehralo a nový minister vnútra Ladislav Pittner rozhodol, že Krajčiho záväzok ďalej nebude plniť. Podľa Pittnerových slov rozhodol po porade s expertmi na ministerstve. Právnu analýzu si vypracovať nedal.

Pittner hovorí, že systém bol nefunkčný a aj tak jeho prácu robili policajti a hasiči. Nefunkčnosť záchranných prác mohla byť podmienkou zrušenia záväzku. Ministerstvo sa to snažilo preukázať aj na súde, ale sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Pospech výpovede navrhnutých svedkov nepripustil. Uznal námietku žalobcu, že nevypočutí svedkovia „sú zamestnanci žalovaného a ich výpovede by boli ovplyvnené vzťahom k žalovanému“.

Studenič podal žalobu na štát v roku 1999. V roku 2002 celú vec predal firme Dortex, ktorú zastupuje Karol Kovár, blízky spolupracovník jedného z najbohatších Slovákov Zoroslava Kollára.

Štát prehral na plnej čiare

Súdy rozhodli, že štát má platiť. Kľúčový právny spor sa odohral o to, či možno považovať za záväzný obyčajný list ministra.

Ministerstvo vnútra predložilo súdu právnu analýzu dnes už ústavného sudcu Ladislava Orosza, ktorý napísal, že nie každý oficiálny list predstaviteľa vlády má verejnoprávnu povahu. Ten Krajčiho mal podľa neho len charakter odporúčania. Orosz tiež navrhoval neuznať list ako záväzný preto, že bol v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca mal tiež svoju právnu analýzu – Petra Škultétyho, ktorý sa naopak snažil dokázať, že išlo o „individuálny správny akt“, a teda záväzok, ktorý bolo potrebné plniť. Hovoril tiež, že ministerstvo vnútra je monokratický orgán a ten, kto o všetkom rozhoduje, je práve minister. Platí podľa neho aj zásada kontinuity, a teda, že záväzky starého ministra prechádzajú na nového.

Sudca Pospech v júli 2006 vyniesol rozsudok, v ktorom plne vyhovel žalobe. Svoje rozhodnutie považuje za správne a odvoláva sa aj na to, že rozsudok potvrdil Najvyšší súd. Pospech sa opieral hlavne o Škultétyho analýzu.

Senát Najvyššieho súdu v zložení Margita Fridová, Helena Haukvitzová a Anna Petruľáková potvrdil rozhodnutie krajského súdu 18. decembra 2007. Súd v rozsudku konštatuje, že minister mal kompetenciu za ministerstvo rozhodnúť o tom, kam príspevky z povinného poistenia pôjdu, preto treba jeho rozhodnutie vnímať ako záväzné.

Prokuratúra súhlasí

V januári podal minister vnútra Robert Kaliňák na Generálnu prokuratúru žiadosť o to, aby podala mimoriadne dovolanie. Medzitým sa už exekútor pokúsil zablokovať účty ministerstva. Dovolanie totiž nemá žiadny vplyv na to, že peniaze treba zaplatiť.

Prokuratúra však na dovolanie nevidela dôvod. Nezistila žiadne porušenie zákona.

„Nie je totiž podstatné, či má tento list náležitosti individuálneho správneho aktu z hľadiska verejného práva, ale dôležitou je skutočnosť, že minister sa výslovne zaviazal v mene ministerstva, že žalobcovi z prostriedkov prijatých zo zákonného poistenia poskytne v roku 1999 príspevok,“ povedala hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová.

Podľa prokuratúry „tento prejav vôle založil záväzkový vzťah medzi ministertvom a žalobcom“.

Lehota na podanie dovolania zo strany prokuratúry uplynie v januári 2009. Ministerstvo vnútra má ešte možnosť podať podnet opakovane.

„Analyzujeme situáciu z hľadiska úspešnosti opakovaného podnetu a potom sa rozhodneme,“ povedal hovorca ministerstva vnútra Erik Tomáš. Ministerstvo si však už so žalobcom chce dohodnúť splátkový kalendár.

Právnik: Zodpovední obaja

Ústavný právnik Radoslav Procházka hovorí, že Krajčiho list „nie je v poriadku ani z právneho hľadiska“, ale „založil isté očakávania“ a Studenič mohol žiadať jeho plnenie. V podobnom zmysle podľa neho rozhoduje Súdny dvor Európskej únie, nesmie ísť však o špekulatívne transakcie.

Zodpovednosť podľa Procházku leží na obidvoch ministroch – Krajčim aj Pittnerovi a to, ktorý z nich chcel štát skôr chrániť, ako mu škodiť „je vec názoru“. On si myslí, že „podstatne väčší diel viny nesie Krajči“.